Medzigalaktická hmota
Medzigalaktická hmota alebo intragalaktická hmota je plynovo-prachová hmota v priestoroch medzi galaxiami, resp. vnútri kôp galaxií (intrakopový plyn).
Priemerná hustota medzigalaktickej hmoty nemôže byť vyššia ako 10-30 g/cm³, v opačnom prípade by sa musela prejaviť pozorovateľnými efektmi. Jej hustota môže byť vyššia len v izolovaných oblastiach okolo galaxií a kôp galaxií. Za pozorovaný prejav pôsobenia medzigalaktického prachu pokladá Fritz Zwicky znížený počet galaxií pozadia v okolí veľkých kôp galaxií, vysvetľovaný absorpciou svetla mrakmi medzigalaktického prachu v oblasti kôp galaxií.
Novšími meraniami, napríklad okolo galaxie NGC 300, sa zistila hodnota optickej hĺbky medzigalaktického prachu r = 0,09. To, že sa nezistila prítomnosť rádiovej čiary neutrálneho vodíka 21 cm v spektrách ďalekých kvazarov, dokazuje, že medzigalaktický plyn musí byť úplne ionizovaný a že dosahuje teplotu vyše 100 000 K. Z teórie vyplýva, že medzigalaktický plyn nemôže byť rovnomerne rozptýlený v medzigalaktickom priestore, ale musí vytvárať izolované mraky. Jestvovanie izolovaných horúcich mrakov medzigalaktického plynu (s teplotou až 108 K) sa potvrdzuje pozorovaniami zdrojov röntgenového žiarenia vo viacerých kopách galaxií, napríklad v kopách Virgo, Perseus a Coma. Prejavom prítomnosti mrakov medzigalaktickej hmoty môžu byť aj niektoré absorpčné čiary v spektrách kvazarov. Formou medzigalaktickej hmoty sú aj pozorované útvary v interagujúcich galaxiách, Magellanov prúd, rýchle mraky. Celková hmotnosť medzigalaktického plynu v kopách galaxií podľa röntgenových pozorovaní môže dosahovať až 1013 Mסּ, čo je asi 1 % celkovej hmotnosti bohatých kôp. Doterajšími pozorovaniami medzigalaktickej hmoty sa zrejme nedá vysvetliť problém skrytej hmoty (viriálový paradox), hoci podľa J. H. Oorta by medzigalaktická hmota mohla tvoriť podstatnú časť látky v celej pozorovanej oblasti vesmíru.
