Jan Oort

Narodil sa vo Frízsku a študoval na univerzite v Groningene. Jeho doktorandská práca mala názov Hviezdy s vysokou rýchlosťou. Analýzou pohybu hviezd potvrdil v roku 1927 teóriu Bertila Lindblada o tom, že Galaxie Mliečna cesta rotuje.

V rokoch 1930 až 1935 pôsobil ako učiteľ na univerzite v Leidene (kde bol riaditeľom hvezdárne dánsky astronóm Einar Hertzsprung). V rokoch 1935 až 1970 na leidenskej univerzite pracoval ako profesor a od roku 1945 aj ako riaditeľ hvezdárne.

Po Druhej svetovej vojne sa bádaním pomocou vyradenej radarovej antény po nemeckých vojakoch stal priekopníkom v novo vzniknutej rádioastronómii.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia pracoval s novým rádioteleskopom v Dwingeloo vo východnom Holandsku, ktorý bol určený na skúmanie galaktického jadra. Výsledkom prieskumu galaxie na vlnovej dĺžke 21 cm bola rádiová mapa jej špirálovej štruktúry. V roku 1970 bol postavený nový rádioteleskop v neďalekom Westerborku (Westerbork Synthesis Radio Telescope), ktorý sa skladá z dvanástich menších rádioteleskopov spoločne pracujúcich na základe rádiovej interferometrie, techniky, ktorú on sám navrhol.

• V roku 1924 objavil galaktické halo, skupinu hviezd obklopujúcu Mliečnu cestu.
• V roku 1927 vypočítal, že galaktické jadro je od Zeme vzdialené 5 900 parsekov (19 200 svetelných rokov) a leží v smere súhvezdí Strelca.
• Dokázal, že Mliečna cesta má hmotnosť 100 miliardkrát väčšiu než Slnko.
• V roku 1942 objavil, že svetlo z Krabej hmloviny je polarizované a spojité.
• V roku 1950 predpovedal, že kométy pochádzajú zo spoločnej oblasti slnečnej sústavy (teraz nazývanej Oortov mrak).

V rokoch 1935 – 1948 pracoval ako tajomník IAU a v rokoch 1958 – 1961 bol jej prezidentom.

• Planétka 1691 Oort
• Oortov mrak
• Oortove konštanty galaktickej štruktúry

• Hlavná práca J. Oorta
• Životopisné údaje J. Oorta (anglicky)
• Začiatky rádioastronómie
• Hvezdáreň v Leiden

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Oort na českej Wikipédii.