Matilda Čechová

Matilda Čechová sa narodila v Čičmanoch, okres Žilina. Od roku 1912 žila s rodinou v Južnom Tirolsku, kde sa jej otec stal putovným obchodníkom. V roku 1921 sa vrátila a striedavo žila na Slovensku a v Česku.

V rokoch 1929 – 1931 absolvovala Učiteľský ústav v Martine zameraný na prípravu pedagógov v odborných školách. Výtvarné vzdelanie získala na Škole umeleckých remesiel v rokoch 1935 – 1936 a na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej, resp. na Pedagogickej fakulte v Bratislave v rokoch 1941 – 1947 u profesorov Gustáva Mallého a Maximiliána Schurmanna. V rokoch 1947 – 1948 bola na študijnom pobyte v Taliansku, kde na Akadémií umenia navštevovala školu Mina Maccariho. Po návrate z Ríma sa zapája do výtvarného života.

Zdrojom inšpirácie sa pre ňu stali krajina, folklór a život ľudí na vidieku. Mnohé krajinomaľby vznikli na Orave, ktorá jej poskytovala mnoho podnetov a motívov na obrazové stvárnenie. Významná bola aj jej zberateľská činnosť, sama zozbierala bohatú kolekciu ľudového umenia – výšivky, keramiku, kroje, plastiky a sklomaľby.

Bola členkou skupiny Hollar, Umeleckej besedy slovenskej, neskôr Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, ZSVU a Spolku grafikov a priateľov grafiky. Od roku 1931 striedavo pedagogicky pôsobila na Odbornej škole pre ženské povolania v Bratislave.

Matilda Čechová zomrela 1. novembra 1995 v Bratislave.

Taliansko sa stalo pre Matildu Čechovú celoživotnou láskou a inšpiráciou. Nepravidelne ho navštevovala od roku 1947, keď v Ríme najprv študovala, neskôr sa tam pravidelne vracala.

Maliar Ernest Zmeták, s ktorým Taliansko Matilda Čechová navštívila prvý krát a absolvovala aj spoločnú študijnú cestu naprieč celým Talianskom od Benátok, cez Rím až na ostrov Capri v roku 1947 spomína vo svojej monografii na cestu nasledovne: „...táto talianska cesta bola po Paríži rozhodujúcim obratom v mojom vývoji. Bez tejto cesty by som nikdy nekreslil a nemaľoval tak, ako ma usmernila talianska kra­jina i umenie staré i nové. Vlastne keď sa nad tým zamyslím, Masaccio, Giotto, Fra Angelico, Ucello, Mantegna, Tura – a mohol by som menovať aj ďalších – mi boli presne tak blízki ako Boccioni, Sironi, Carrá, Severini či ďalších dvadsať súčasných maliarov. Isteže, súčasný prejav ma viac priťahoval, ale v tej kontinuite som videl prejav veľkej sily ich národnej výtvarnej kultúry.“[1] Citácia platí v plnej miere aj o Čechovej, ktorej umelecké východiská boli podobné ako Zmetákove. Vzájomnú príbuznosť ich tvorby možno vidieť najmä na prácach, ktoré vznikli počas ich spoločného pobytu v Taliansku.

• Talianska krajina (1947 – 1948)
• Tanec (1957)
• Matka (1957)