Maslenički most (diaľničný)
Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete[1].
Maslenički most | |||
oblúkový most | |||
Maslenický most | |||
Prezývka: Novi Maslenički most | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Fed. štát | Zadarská župa | ||
Obec | Maslenica | ||
Cesta | |||
Ponad more | Novská úžina | ||
Súradnice | 44°14′11″S 15°31′20″V | ||
Dĺžka | 377,60 m | ||
Šírka | 20,40 m | ||
Počet prúdov | 4 | ||
Staviteľ | Konstruktor-Split | ||
Typ | oblúkový most | ||
Materiál | železobetón | ||
Postavený | 1993-1997 | ||
- otvorený | 8. apríla 1997 | ||
Správca | Hrvatske autoceste | ||
Poloha mosta v rámci Chorvátska
| |||
Wikimedia Commons: New Maslenica Bridge | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Výstavba
Myšlienka výstavby tohto diaľničného mosta sa zrodila ešte v roku 1986 v Inštitúte výstavby Chorvátska (IGH), v súvislosti s projektovaním novej diaľnice spájajúcej Záhreb s dalmatínskym pobrežím[2]. Nový most bol naprojektovaný asi 1,5 kilometra severnejšie od staršieho, ktorý leží na Jadranskej magistrále. Ten bol zničený srbskými jednotkami 21. novembra 1991. Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva[2]. Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora[3].
Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší ministerský predseda Chorvátska Franjo Tuđman[4].
Problémy s vetrom
Most sa krátko po dostavaní stal terčom kritiky verejnosti i médií, pretože bol a dodnes je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy severovýchodného vetra bóra. 21. decembra 1998 tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h[5]. Vietor robí najväčšie problémy, ak smerom na most fúka pod uhlom 10 až 15 stupňov. Most však nemohol byť vystavaný na inom mieste z dôvodu polohy srbských jednotiek počas vojny, s ktorou výstavba mosta súvisela[3].
Referencie
- Maslenički most iznad novskoga Ždrila (chorvátsky)
- Autocestovni most kod Maslenice, gradimo.hr (chorvátsky)
- Tvorac najvećih hrvatskih mostova, Nacional, br. 533/2006. (chorvátsky)
- Maslenički most, Slobodna Dalmacija, 11.12.1999. (chorvátsky)
- Bura − vjetar koji utječe na ljude i prirodu (chorvátsky)