Masayoshi Son

Masayoshi Son je etnický Kórejčan, jeho starí rodičia emigrovali do Japonska z Kórei. Masayoshi Son sa narodil v malom meste na južnom ostrove Kyushu.

Rodina Masayoshiho Sona, rovnako ako iné rodiny s kórejským pôvodom, boli nútení japonskou vládou prijať japonské priezviská. Prijali japonské priezvisko Yasumoto 安本, aby predišli diskriminácií ktorú zažívali Kórejčania v danom období a Son používal toto priezvisko ako dieťa. Pánovi Masayoshi Sonovi sa pri jeho záujme o biznis podarilo stretnúť sa s vtedajším japonským prezidentom McDonaldu ktorým bol Den Fujita ktorý žil v rokoch 1926 až 2004. Práve tento Pán mu poradil, aby začal študovať Angličtinu a Informatiku.

Vo svojich šestnástich rokoch odišiel do Kalifornie a začal sa venovať štúdiu anglického jazyka a informatiky. V priebehu troch týždňov dokončil Vysokú školu Jefferson Union, počas tohto obdobia žil so svojou rodinou a kamarátmi v južnom San Francisku. Ďalej študoval na Kalifornskej Univerzite v Berkley kde sa špecializoval na počítačovú vedu informatiku a ekonómiu. Okúzlený mikročipmi o ktorých čítal v časopisoch, si bol vo svojich 19-tich rokoch istý, že počítačové technológie naštartujú ďalšiu komerčnú revolúciu.

Ku prvým miliónom sa dostal ešte ako študent, keď umiestňoval videohry dovezené z Japonska na internáty, do práčovní, reštaurácií a ubytovní, čím zarobil 1,5 milióna dolárov a keď sa mu s pomocou niektorých profesorov podarilo vyvínúť[1] vreckový elektronický prekladač ktorý predal spoločnosti Sharp Corporation za 1,7 milióna dolárov.

Masayoshi Son absolvoval Univerzitu v Berkley s titulom Bakalára ekonómie v roku 1980 a založil spoločnosť Unison v Ouklende, Kalifornií, ktorá bola kúpená spoločnosťou Kyocera. Pán Masayoshi Son používal jeho priezvisko v Kórejskom štýle keď sa vrátil do Japonska, aby bol vzorom pre všetky etnicky kórejské deti žijúce v Japonsku.

Po návrate do Japonska sa rozhodol v roku 1981 založiť telekomunikačnú spoločnosť Softbank, s veľkým úspechom. New York Times ho v roku 1995 označili za Japonského Billa Gatesa[2]. Softbank svojimi investíciami do internetových spoločností, ktoré zahŕňali aj kúpu akcií spoločnosti Yahoo, spravili z Masajošiho Sona najbohatšieho človeka na svete.

Rok 2001 znamenal pre Masayoshiho Sona veľkú skúšku. Internetová bublina praskla a jeho majetok sa zmenšil na viac ako jednu miliardu dolárov, z pôvodných 76 miliárd. Na situáciu však zareagoval a v súčanosti je v prvej stovke najvplyvnejších ľudí na svete s majetkom 21,6 miliardy dolárov.[3]

17. marca 2006 Vodafone Group oznámil súhlas s predajom Vodafone K.K Softbank za približne 1,75 trilióna Japonských jenov čo je 15,1 bilióna amerických dolárov. 14. apríla 2006 SoftBank a Vodafone K.K. spoločne oznámili, že značka a názov spoločnosti Vodafone sa zmenia na "nové, ľahko zrozumiteľné a známe obchodné meno a značku". Pán Son je v súčanosti CEO a reprezentatívnym riaditeľom Vodafone K.K.

V júli 2016 spoločnosť SoftBank oznámila svoj plán na získanie ARM Holdings za 23,4 miliárd libier čo je 31,4 miliárd amerických dolárov, čo bolo najväčším nákupom európskej technologickej spoločnosti. V septembri 2016 spoločnosť SoftBank oznámila, že transakcia prebehla. Celková obstarávacia cena bola približne 24 miliárd libier čo je 34 miliárd amerických dolárov.

Prostredníctvom svojich podielov v spoločnosti SoftBank Masayoshi Son získal 76 percentný podiel v spoločnosti Sprint. Spoločnosť SoftBank ďalej nahromadila podiely spoločnosti Sprint na približne 80% vlastníctva.

Jedným z najväčších úspechov šikovného japonského biznismena a vynálezcu Masayoshiho Sona bola investícia do v roku 2000 neznámeho e-shopu Alibaba. Táto 20 miliónová investícia narástla na súčasných 129 miliárd dolárov[4].

V reakcii na jadrovú katastrofu ktorá sa odohrala v roku 2011 po zemetrasení a následnej vlne tsunami ktorá zasiahla aj Japonsko a atómovú elektráreň Fukushima Daiichi Pán Son kritizoval jadrový priemysel a označil ho za najväčší problém ktorému Japonsko čelí. Vo veľkom začal investovať do vytvorenia celoštátnej solárnej energie v Japonsku. V marci 2018 bolo oznámené, že Masayoshi Son investoval do najväčšieho solárneho projektu, 200 Giga-Wattového vývoja, ktorý je plánovaný pre Saudskú Arábiu ako súčasť jej vízie roku 2030.

Masayoshi Son stretol svoju manželku Masami Ohno na Univerzite. Majú spolu dve dcéry.

V roku 2011 prisľúbil Masayoshi Son darovať 10 miliárd jenov (približne 120 miliónov amerických dolárov) a zvyšný plat až do odchodu do dôchodku, aby pomohol obetiam zemetrasenia Tōhoku a obetiam Tsunami v roku 2011.

Masayoshi Son sa označuje za superoptimistu[5]. Verí, že nové technológie prinesú ľudstvu svetlú budúcnosť. Nemá strach ani z umelej inteligencie. Verí, že roboty budú chcieť žiť v harmónií s ľudmi[5]. Povedal, že „Je ľahšie vidieť, čo bude o 30 rokov, ako to, čo bude o 3 roky,“ [6] Momentálne je Pán Son jedným z najvplyvnejších ľudí v technologickom priemysle[7]. Pán Son v roku 2016 založil gigantický fond, ktorého investície sa orientujú na technologické firmy a startupy.

Vo fonde je približne 100 miliárd dolárov, čo predstavuje štvornásobok druhého najväčšieho súkromného fondu v dejinách[7]. Fond sa zameriava na investície do umelej inteligencie, robotov, počítačových hier s použitím virtuálnej reality a iných technologických odvetví.

Podľa Masayoshiho Sona bude mať počítačové IQ do tridsiatich rokov hodnotu viac ako 10-tisíc[8] a dosiahne singularitu, čo znamená že umelá inteligencia presiahne možnosti ľudského mozgu.

Do Vision fondu prispel vo veľmi veľkej miere Saudskoarabský Princ Mohamed bin Salmán, ktorý vložil 45 miliárd dolárov.

Fond investoval aj do spoločnosti UBER 9 miliárd dolárov.

„Želám si, aby budúce generácie hovorili, že Masajoši Son vytvoril organizačnú štruktúru, ktorá rástla 300 rokov,“ vyjadril sa[4] Masayoshi Son v roku 2010 podľa Bloombergu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Masayoshi Son na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• VASILKO, Tomáš. Začínal s videohrami, teraz podporuje revolúciu v technológiách. Japonec dáva startupom 100 miliárd dolárov. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-05-17. Dostupné online [cit. 2018-05-21]. ISSN 1339-844X.