Markos Aurélios Hermagoras

Hermagoras (starogr. Ἑρμαγόρας – Hermagoras) bol olympijský víťaz v zápasení v roku 177.[1]

Podľa starovekého epigrafického nálezu IG XIV 739 bol Markos Aurélios Hermagoras rodák z Magnézie, z neveľkej obce ležiacej pod vrchom Sipylos v Lýdii. Jeho otcom bol pravdepodobne Hermagoras, olympijský víťaz z roku 137 v zápasení. Aj on sám sa stal na 239. olympijských hrách v roku 177 víťazom v zápasení a v tejto disciplíne si vybojoval víťazstvá aj na 29. iných významných hrách (možno celogréckych, nápis je poškodený) a na 127. ďalších miestnych hrách po celom starovekom Grécku.[1]

V Olympii sa zápasenie (palé) zaradilo do programu hier v roku 708 pred Kr. Na hrách to bol prvý úpolový šport po výlučne bežeckých disciplínach.[2][3][4]

Olympijské víťazstvo si údajne vybojoval po remíze. Ako tvrdí nápis, víťazstiev s takýmto výsledkom bolo v Olympii 19.[1] V prípade nerozhodného finálového výsledku sa víťazstvo vyhlasovalo za „posvätné" čiže hiera. Víťazný veniec položili na oltár najvyššieho boha Dia, ale právo postaviť si sochu v Altide mali obidvaja súperi.[5] Za životné zásluhy dosiahnuté v športe bol vyznamenaný poverením usporadúvať významné aktijské hry, ktoré sa konali na počesť víťazstva v bitke pri Aktiu v roku 31 pred Kr.[6] a dostal aj čestné miesto v predstavenstve organizátorov hier konajúcich sa v Efeze a Smyrne.[7][1]