Marcus Gavius Apicius

Marcus Gavius Apicius bol preslávený rímsky labužník z 1. storočia. Pravdepodobne podľa neho je pseudoepigraficky pomenovaný súbor kuchárskych predpisov a receptov, známy aj ako De re coquinaria, „O umení kuchárskom“ – v skutočnosti je to však neskorší kompilát asi zo 4. storočia.

O kuchárskej knihe pozri Apicius. O iných ľuďoch menom Apicius pozri Apicius (rozlišovacia stránka)

Cognomen Apicius nebolo vlastným menom Marca Gavia. Dostal ho práve na základe svojej povesti labužníka a milovníka luxusu podľa povestného gurmána Apicia, žijúceho v 90. rokoch pred Kr. Marcus Gavius Apicius bol súčasníkom cisára Tiberia.

Životopisné údaje o tomto Rimanovi sa zakladajú na dnes už stratenom diele gréckeho gramatika Apiona (1. stor. po Kr.)[1] a na správach jeho súčasníkov alebo takmer súčasníkov. Mnohé z informácií o Apiciovi sa však blížia legendám alebo klebetám. Napríklad údaj, že by bol hodoval po boku Maecenata, Augustovho dôverníka a ministra kultúry, ktorý uvádza Martialis[2], je len ťažko pravdivý, vzhľadom na to, že Maecenas zomrel v roku 8 pred Kr., v čase, keď mohol byť Apicius sotva mladík. Niektoré z historiek o Apiciovom živote sú:

  • Cisár Tiberius uvidel jedného dňa na trhu na predaj neobyčajne veľkú parmicu a bol presvedčený, že ju kúpi buď istý Publius Octavius, alebo Apicius. Obaja labužníci sa o ňu skutočne začali naťahovať a postupne zvyšovali sumu, za ktorú ju chceli kúpiť. Nakoniec ju získal Octavius.[3]
  • Apicius, zdržiavajúci sa v Minturnae v Kampánii, sa dozvedel o veľkosti a lahodnosti kreviet lovených pri líbyjskom pobreží. Najal si loď i s posádkou, aby sa o tejto správe presvedčil, ale keď dorazil k brehom Líbye a miestni rybári mu ponúkali svoj úlovok, bol sklamaný. Na mieste nechal otočiť svoju loď a vrátil sa do Minturnae bez toho, aby sa jeho noha dotkla líbyjských brehov.[4]
  • Podľa Apicia mal jazyk plameniaka excelentnú chuť.[5] Obdobne odporúčal pred varením parmicu marinovať v rybej omáčke (garum) z tejto istej ryby.[6]
  • Apicius vyvinul neobvyklú metódu na zabíjanie prasiat: najprv im dal konzumovať sušené figy, aby ich pečeň dostala jemnú chuť, a potom ich usmrtil predávkovaním medového vína (mulsum).[7]
  • Najznámejšia historka o Apiciovi sa týka zaiste jeho smrti. Keď Apicius minul na svoje gurmánstvo 100 miliónov sesterciov a všetky peňažné dary, ktorých sa mu dostalo od cisára, zistil, že mu zostalo iba desať miliónov sesterciov. V strachu, že mu zostáva prežiť zvyšok života „v chudobe“, radšej sa sám otrávil.[8]

Dielo

Spis De re coquinaria vychádza z gréckych pojednaní o gastronómii, rovnako ako z rímskych dietologických príručiek. Hoci je toto dielo, pozostávajúce z desiatich kníh, podľa tradície pripisované Apiciovi, vznikalo postupným pridávaním jednotlivých častí ako kompilácia. Jej najmladšie časti pochádzajú pravdepodobne až zo 4. storočia. Na základe scholií k dielu satirika Iuvenala[9] možno za Apiciom napísané časti teoreticky považovať niektoré z oddielov kuchárky venované príprave omáčok. Apiciovo meno sa v priebehu nasledujúcich vekov stalo synonymom požívačnosti.

Referencie
  1. John Hazel: Who's who in the Roman world
  2. Martialis, Epigrammata 10,73
  3. Seneca, Epistulae 95,42
  4. Athénaios, Deipnosofistai 1,7a
  5. Plinius, Nat. Hist. 10,67
  6. Plinius, Nat. Hist. 9,33
  7. Plinius, Nat. Hist. 8,84
  8. Seneca, Ad Helviam 10,8
  9. Iuvenalis, Saturae 4,22

Literatúra
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
  • Christopher Grocock a Sally Grainger: Apicius, A critical edition with an introduction and an English translation. Totnes: Prospect Books, 2006
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.