Manjóšú

Manjóšú (万葉集, tiež Man’jó-Šú, Man’jóšú, "Zbierka desaťtisíc listov") je zbierka 4 516 japonských básní od 561 autorov, z toho 70 žien-poetiek, ktorej zostavenie bolo dokončené roku 760. Ich forma je väčšinou tanka (päť veršov s 31 slabikami), celkovo 4207 básní tanka, 265 čóka - básní (dlhá báseň), 1 bussokusekika (仏足石歌, budhistická báseň), 4 básne kanši v čínštine a 22 prozaických textov po čínsky. Najstaršie zachované opisy pochádzajú z obdobia Heian (794 až 1185).

Manjóšú zbierka

Zostavovateľom zbierky bol Ótomo no Jamakoči, ktorý bol aj autorom niektorých zaradených básní.

Básne boli pôvodne zapísané tzv. manjóganou, teda kombináciou čínskych znakov vo fonetickom a sémantickom použití. Moderné čítanie je preto v mnohých prípadoch len približné a japonskí filológovia dodnes diskutujú o význame niektorých básní. Tematicky sa básne dotýkajú každodenného života a zvykov, citového strádania, starých legiend aj prírodných nálad.

Názov je zložený zo slov "man" (desaťtisíc alebo myriada alebo množstvo), "jó" (listov) a "šú" (zbierka).

Do češtiny zbierku preložil Antonín Líman. 1. časť obsahuje výber 906 básní. Sú očíslované a okomentované prekladateľom[1]. Ďalšie tri diely vyšli do roku 2008. Okrem toho bola zatiaľ zbierka Manjóšú kompletne preložená len do francúzštiny.

Do slovenčiny výber 148 básní pod názvom "Neskoro je, neodchádzaj" vynikajúco preložila Mila Haugová v jazykovej spolupráci s Fumiko Kuwahara r. 1984[2].