Podvýživa

Podvýživa alebo malnutrícia (z latinského slova malus - zlý) nedostatočný prísun živín, najmä bielkovín a sacharidov. Prejavuje sa oslabovaním stavby tela, väčšou náchylnosťou na ochorenia a v extrémnom prípade vedie k úmrtiu jedinca. Podvýživa je extrémny a dlhodobý prejav organizmu na hlad. Termín sa používa na označenie tohto stavu pri zvieratách aj ľuďoch. Pri krátkom trvaní sú následky vratné. Pri dlhšom trvaní vedie k chradnutiu, prudkému chudnutiu, celkovej ochabnutosti a strate síl až smrti.

Podvyživení sovietski vojnoví zajatci v Mauthausene počas druhej svetovej vojny.

Rozšírenie podvýživy je často spojené s prírodnými katastrofami ako sucho, hladomor, či neúroda, ale môže sa vyskytovať v každej situácii, keď nie je v okolí dosiahnuteľný zdroj potravy ako sa to stalo počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch alebo počas obliehania mesta Leningrad, kde v dôsledku podvýživy zomrelo v priebehu asi 900 dní najmenej 600 - 800 000 ľudí.

Podvýživa je celosvetový problém aj v súčasnosti, ktorý trápi prevažne chudobné krajiny sveta. Proti početnosti úmrtí sa snažia bojovať svetové organizácie ako OSN, WHO atď., ale pre nedostatok finančných prostriedkov z vyspelých štátov a skorumpovanosti miestnych úradov v mnohých oblastiach neúspešne. Podľa organizácie WHO bolo v roku 2015 vo svete podvýživených 793 miliónov ľudí, teda 13% svetovej populácie.[1]

Príčiny
Podvýživené somálske dieťa v nemocnici (2011).

Môže byť spôsobený nevhodnou stravou (tzv. jednostranná strava) alebo ochorením tráviaceho traktu, napr. zápalového ochorenia, nádorového ochorenia, vredov čriev a ich zápalového ochorenia, rozličných vírusových a infekčných ochorení, ktoré sprevádzajú ťažké hnačky a vracanie, rozličných duševných porúch – degeneratívnych zmien mozgu a rozličné psychózy (najčastejšie pri anorexii).

Členenie

Proteín-energetická malnutrícia (kachexia, marazmus)

Kvantitatívna podvýživa: charakteristický je postupný úbytok tukovej aj netukovej hmoty, pokles váhy a pokles BMI (body mass index). Pri tomto druhu ostáva hladina krvných proteínov v norme. Príčina je vyvážený, celkový nedostatok potravy, nielen niektorých živín.

Proteínová malnutrícia (kwashiorkor)

Kvalitatívna podvýživa: charakteristický je pokles krvných bielkovín , no pokles hmotnosti nie je veľmi významný, skôr ostáva taká istá alebo narastá, niekedy sa dokonca objavuje obezita. Klesá počet bielych krviniek a objavujú sa poruchy imunity buniek. Merania, ktoré vychádzajú zo zachovanej tukovej hmoty, môžu byť v norme. Príčina tohto druhu malnutrície je nedostatok bielkovín v strave.

Pacienti majú nezriedkavo kombináciu obidvoch druhov podvýživy.

Priebeh

Dôsledkom podvýživy je spomalenie rastu, oslabenie obranyschopnosti organizmu voči infekciám. Má za následok vznik anémie. Bráni tak normálnemu fungovaniu buniek a ich regenerácii.[2] Vedie k postupnému úbytku svalovej hmoty. Vplyvom podvýživy postupne začnú zlyhávať jednotlivé telesné orgány a dochádza k poškodeniu kostí. V extrémnom prípade vedie k úmrtiu jedinca.

S určitým rizikom môže byť spojené aj náhle obnovenie prísunu potravy, v extrémnom prípade až s úmrtím v dôsledku realimentačného syndrómu.

Referencie
  1. The State of Food Insecurity in the World 2015 [online]. fao.org, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.
  2. Báliková, J. a kol.. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. 2. upr. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber Slovensko, 2009. 605 s. ISBN 978-80-8097-034-5. S. 522.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podvýživa na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.