Malý znak Česko-Slovenska
Malý znak Česko-Slovenska bol medzi rokmi 1920 – 1938 a 1945 – 1960 jeden zo štátnych symbolov Česko-Slovenska.
Dejiny Malého znaku
Malý znak bol 30. marca 1920 podľa zákona č. 252/1920 Sb. prijatý spolu so Stredným a Veľkým znakom.
Tento znak sa používal najmä v období Prvej česko-slovenskej republiky (1920 – 1938), údajne pre jeho symboliku, ktorá vystihovala jednotnosť štátu.[1][2]
Štátny znak sa opäť začal používať až v roku 1945, teda po oslobodení Česko-Slovenska od nacistov. Používal sa do vzniku ČSSR, keď bol 17. novembra 1960 stanovený Štátnym znakom Československej socialistickej republiky.[3]
Opis znaku
Štátny znak Česko-Slovenska mal tvar červeného štítu, v ktorom sa nachádzal dvojchvostý lev s korunou na hlave. Na levovej hrudi sa nachádzal znak Slovenska (tri modré hory symbolizujúce Tatru, Matru a Fatru, dvojramenný kríž znázorňujúci kresťanské hodnoty a červené pozadie).
Opis znaku bol podľa zákona č. 252/1920 Sb. § 4 nasledovný:[4]
„ | Malý znak republiky Československé jest: Na červeném štítě stříbrný dvouocasý lev ve skoku v pravo hledící, úst rozžavených, s jazykem vyplazitým, drápy a čelenkou, vše zlaté barvy, nesoucí na svých prsou červený štítek s třemi modrými vrchy, z nichž na prostředním vyšším vztyčen jest stříbrný kříž patriarší. | “ |
Referencie
- Česká a československá vlajka [online]. web.archive.org, 2005-03-08, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
- Vlast - Znaky, symboly [online]. web.archive.org, 2009-05-14, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
- SLOV-LEX. 163/1960 Zb. - Zákon o štátnom znaku a o štátnej v... [online]. Slov-lex, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
- Historie státního znaku | Vláda ČR [online]. www.vlada.cz, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.