Malý Javorník (Javorníky)
Malý Javorník (1 019,2 m n. m.[1]) je vrch Javorníkov, situovaný na slovensko-českej hranici.[2]
Malý Javorník | |||
vrch | |||
Vrchol Malého Javorníka | |||
Štáty | |||
---|---|---|---|
Regióny | Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj | ||
Okresy | Považská Bystrica, Vsetín | ||
Pohorie | Javorníky | ||
Povodie | Váh, Bečva | ||
Nadmorská výška | 1 019,2 m n. m. | ||
Súradnice | 49°18′21″S 18°18′12″V | ||
Najľahší výstup | Z Podjavorníka, miestnej časti Papradna | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky.[3] Leží na štátnej hranici, západne od osady Podjavorník, v katastrálnom území obcí Papradno, Horná Mariková (okres Považská Bystrica) a Karolinka (okres Vsetín). Na južných svahoch pramení Papradnianka a Marikovský potok, severné svahy odvodňuje potok Stanovice, ústiaci do Vsetínskej Bečvy.[2]
Ochrana prírody
Horský masív leží v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Na západných svahoch sa nachádza prírodná rezervácia Malý Javorník, ktorú spravuje AOPK ČR Správa CHKO Beskydy.[2]
Prístup
Vrchol Malého Javorníka, ktorým prechádza štátna hranica medzi Slovenskom a Českom, je prístupný z viacerých smerov. Vedie ním
modrá trasa, vedúca bočným hrebeňom z Považskej Bystrice žltá trasa z osady Ráztoka (Horná Mariková) žltá trasa z osady Podjavorník (Papradno) žltá trasa z obce Karolinka zelená trasa z obce Velké Karlovice[2]
Okrem vyznávačov pešej turistiky oblasť vyhľadávajú i cykloturisti a v zimnom období vedie hrebeňom pohoria vyhľadávaná bežkárska stopa.
Referencie
- Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8, s. 10
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online.