Maiasaura

Maiasaura (v preklade dobrá jašteria matka) bol 9 m dlhý pomerne štíhly hadrosaurid, bylinožravý dinosaurus zo skupiny Ornithopoda. Mal pomerne slabé predné končatiny a nízku hlavu s malým kosteným hrboľom pred očami. Žil pred 80 až 73 miliónmi rokov, nájdený bol na západe Severnej Ameriky. Jediný druh je Maiasaura peeblesorum.

Maiasaura

Hniezdo maiasaury s mláďatami.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Maiasaura peeblesorum
Horner a Makela, 1979
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál
Portál vedy o Zemi

Opis

Rekonštrukcia výzoru maiasaury.

Maiasaura bola pomerne veľký hadrosaurus (až 9 metrovej dĺžky), na rozdiel od mnohých iných príslušníkov tejto skupiny nemala na hlave výrazný hrebeň. Ako iné hadrosaury bez hrebeňov, aj maiasaura mala priehlbiny v oblasti nozdier, kde sa zrejme nachádzali veľké nafukovacie kožné vaky. Bola bipédna (dvojnohá), ale mohla chodiť aj po všetkých štyroch. Išlo o stádovitého bylinožravca, ktorý sa v prípade potreby zoskupoval aj do tisícových stád. Fosilizované výkaly naznačujú, že sa živila tuhými drevitými rastlinami.

Nález

Maiasaura bola objavená paleontológmi Jackom Hornerom (odborným poradcom filmu Jurský park) a Robertom Makelom koncom 70. rokov minulého storočia. Horner objavil celú hniezdiacu kolóniu aj s mnohými hniezdami a vajcami (a dokonca kostrami mláďat). Bol to vôbec prvý dôkaz starostlivosti dinosaurov o svoje mláďatá.[1] Celkovo bolo nájdených vyše 200 jedincov všetkých vekových štádií.

Hniezdenie

Ilustrácia stáda maiasaury idúceho pozdĺž potoka.

Rod Maiasaura je veľmi dobre známy, s nepreberným množstvom zachovaných skamenelín, hniezdnu kolóniu nevynímajúc. Vďaka nej vieme, že maiasaury mávali rozľahlé hniezdne kolónie (1,6 X 4,8 km) s obrovským množstvom hniezd s priemerom 1,5 až 2 m. Tieto hniezda boli vlastne jamy vyhrabané do zeme, pričom na nakladené vajcia samice ešte dodatočne nakládli vrstvu rastlín, ktorých hnitím vyvolaná teplota znášku ohrievala. Medzi jednotlivými hniezdami boli navyše dostatočne veľké medzery, aby sa značne veľké maiasaury mohli medzi nimi pohybovať.

Rekonštrukcia kostry juvenilného jedinca maiasaury.

Po vyliahnutí ostali mláďatá v hniezde, kde ich matky kŕmili, až kým nedosiahli veľkosť približne 120 cm. Vtedy so všetkými členmi stáda kolóniu opustili, aby sa do nich o rok vrátili. Medzitým maiasaury putovali po krajine v hordách s počtom členov nad 10 000, pričom mláďatá, z ochranných dôvodov bývali v jeho strede, v bezpečí pred veľkými dravcami. Hniezdne kolónie boli samozrejme terčom veľkých aj malých dravcov, loviacich dospelé exempláre, alebo plieniace hniezda. Viaceré vonkajšie hniezda boli takto vyplienené, no tie vnútorné spravidla vydržali. Dnes už poznáme aj hniezdne kolónie malých troodonov, rohatých ceratopsov, či hniezda veľkých tyranosaurov. Maiasaury zrejme obľubovali hornaté oblasti, rovnako ako aj rody Troodon a Orodromeus, kde boli nájdené početné vajcia dinosaurov, ako aj hniezdne kolónie maiasaury.

Referencie

  1. DODSON, P.; BRITT, B.; CARPENTER, K.. The Age of Dinosaurs. [s.l.] : Publications International, LTD, 1994. ISBN 0-7853-0443-6. S. 116 – 117.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.