Ma Barkerová

Narodila sa v Ash Grove v blízkosti Springfieldu v štáte Missouri. Jej rodičia boli konzervatívni kresťania, ktorí verili, že tým najpodstatnejším pre život ich dcéry je tvrdá práca a tradičné kresťanské hodnoty.

12. septembra 1892 sa Kate vydala za Georgea Barkera. Mali spolu štyroch synov: Hermana, Lloyda, Arthura, a Freda. Po narodení ich posledného dieťaťa syna Freda George Barker zomrel. Určité indície nasvedčujú, že Barker bol ťažkýcm opilcom a k jeho smrti mu dopomohla Ma Barker.[1]

Po smrti manžela sa napriek chabým príjmom snažila postarať o synov, no nestačila dávať na nich pozor a tak sa z nich postupne stali známi mladiství delikventi. Aby ich zachránila od súdneho stíhania a väzenia, musela neustále za nich orodovať na policajných úradoch.

Neskôr sa jej synovia stali členmi gangu s názvom Barker-Karpis Gang, ktorý bol známy tým, že bol v období rokov 1931 až 1935 zapletený do lúpeží, únosov a ďalších kriminálnych činov, no o spoluúčasti Ma Barker na nich sú pochybnosti. Nesporné je, že o aktivite svojich detí vedela a snažila sa ich zachrániť od problémov, čo mohlo byť v konečnom dôsledku dôvodom pre jej obvinenie zo spoluviny. Nikdy sa ale nedokázalo, že Ma Barker tento gang priamo viedla, či dokonca plánovala jeho aktivity. Jej úlohou bolo starať sa o členov gangu v období medzi jednotlivými kriminálnymi činmi.

Alvin Karpis, druhý zo zakladateľov tejto skupiny zločincov neskôr povedal:[2]

„To najsmiešnejšie na celom príbehu o našich zločinoch je, že je v nich zmienka o tom, že Ma Barker bola riadiacou silou gangu Karpis-Barker... ona nebola v skutočnosti žiadnym lídrom, dokonca nebola ani žiadnym zločincom. V policajných záznamoch nie je ani jej policajná fotografia, a ani jej zaživa neboli odobraté odtlačky prstov... jasné, že o nás vedela, že sme boli kriminálnici, no jej spolupráca s nami počas našej činnosti bola obmedzená iba na jednu úlohu: keď sme spolu cestovali, správali sme sa ako synovia s mamou. Čo už mohlo vyzerať viac nevinnejšie?“

Túto tézu potvrdzuje aj ďalší známy bankový lupič Harvey Bailey, ktorý gang Barkerovcov dobre poznal. Vo svojom autobiografickom diele opisuje Ma Barker ako ženičku, ktorá "nedokázala naplánovať raňajky", nie to ešte kriminálny čin.

Viacerí zainteresovaní vrátane Karpisa boli presvedčení, že celý mýtus o Mamke Bakerovej vytvoril J. Edgar Hoover[3] a jeho vtedy začínajúci federálny vyšetrovací úrad FBI, ktorého agenti museli zdôvodniť, prečo zabili starú dámu.[4] Ma Barker a jej syna Freda totiž zabili 16. januára 1935 počas razie agenti FBI v prenajatej letnej chatke pri jazere Lake Weir v oblasti Oklawaha na Floride.

Mýtus o Ma Barkerovej sa stal inšpiráciou nielen pre literárne, ale aj dramatické či hudobné diela. Námet postavy mamky, šéfky gangu svojich synov sa objavuje vo filmoch, či seriáloch a ďalších umelecky, či skôr komerčne ladených formátoch.

Už v roku 1939 román Slečne Blandishovej netreba orchidey od spisovateľa Jamesa Hadley Chaseho[5] opisuje matku, ktorá sa stará o gagnsterskú zberbu zorganizovanú z jej synov. Tento príbeh bol adaptovaný aj pre nízkorozpočtový film Bloody Mama (Krvavá mama) z roku 1970, ktorý režíroval Roger Corman a Ma Barker si v ňom zahrala herečka Shelley Winters. Ma Barker v tomto filme bola vykreslená ako hlavná osoba, ktorá povzbudzuje a organizuje kriminálne činy svojich detí. Jej syna Lloyda Barkera si v tomto filme zahral vtedy ešte neznámy mladý herec Robert De Niro.

Agent Elliot Ness bojoval v roku 1959 proti gangu Ma Barker a jej chlapcov v epizóde televízneho seriálu Nedotknuteľní (The Untouchables) a bol v ňom šéfom razie v ich úkryte na Floride. Reálny agent Ness v tom čase nebol agentom FBI a nemal nič dočinenia s prípadom gangu Barker-Karpis.

Príbeh o Ma Barker bol prerozprávaný aj vo filme Verejný nepriateľ (Public Enemies)[6] z roku 1996, režiséra Mark L. Lestera v hlavných úlohách s Theresou Russellovou a Ericom Robertsom.

Aj jedna z najslávnejších skupín disco éry 70. rokov, skupina Boney M., nahrala pieseň s názvom „Ma Baker“. Texty piesne sa jednoznačne inšpirujú Ma Barkerovou.

Americká metalová formácia Maylene and the Sons of Disaster je konceptuálna hudobná skupina, ktorej celá koncepcia je založená na príbehu Ma Barker a jej synov.

1. Bloody Mama (1970) (movie dramatization)
2. Karpis, Alvin with Trent, Bill (1971) The Alvin Karpis Story Coward, McCann & Geoghegan, New York;
3. Jones, Ken (1957) The FBI in Action Signet, New York;
4. Gentry, Curt (1991) J. Edgar Hoover: The Man and the Secrets W. W. Norton, New York, ISBN 0-393-02404-0 ;
5. Chase James Hadley : Slečne Blandishovej netreba orchidey - Vydavateľ: Slovenský spisovateľ Rok vydania: 1984
6. Public Enemies v Internetovej databáze filmov (po anglicky)