Colt M1911

Začiatkom 20. storočia hľadala americká armáda pištoľ s väčším kalibrom, vhodnejšiu pre boje v džungli vo filipínsko-americkej vojne. Dovtedy používané strelivo .38 Long Colt sa ukázalo ako málo účinné. Vo finálnom kole výberového konania sa rozhodovalo medzi konštrukciami od Savage, Colta a DWM. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o samonabíjacie pištole s muníciou .45 ACP. Koncom roku 1910 v poslednom teste vyhral Colt.

Pištoľ bola formálne prijatá do armády 29. marca 1911 a začala sa teda označovať ako M1911 (Model of 1911). Pôvodne bola vyrábaná iba spoločnosťou Colt, zvýšený dopyt v prvej svetovej vojne spôsobil rozšírenie výroby do štátom vlastnenej Springfield Armory. Skúsenosti z prvej svetovej vojny viedli k vytvoreniu variantu M1911A1.

Druhá svetová vojna a roky, ktoré jej predchádzali, vytvorili veľký dopyt po tejto zbrani. Počas vojny sa v USA vyrobilo zhruba 1,9 miliónov kusov. Pred vojnou sa menšia časť koltov M1911A1 vyrábala v nórskej zbrojovke Kongsberg Vaapenfabrikk pod názvom "Kongsberg Colt", počas nemeckej okupácie produkcia pokračovala a nemecké vojská zaradili túto zbraň do svojho arzenálu.

V roku 1945 vláda rozhodla, že ďalšie M1911 sa už pre armádu nebudú objednávať a tieto pištole sa budú len renovovať s už existujúcimi súčiastkami. M1911 zostala najpoužívanejšou pobočnou zbraňou a bola používaná dokonca aj počas druhej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Od roku 1985 sa začala v americkej armáde nahrádzať Berettou 92F, aj kvôli tlaku NATO na zjednotenie munície na NATO štandard 9mm Luger. Kvôli nižšej zastavovacej schopnosti bola však adopcia Beretty 92F v niektorých jednotkách zastavená.