Múr nárekov
Múr nárekov alebo Západný múr (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi) je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku konci obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a zároveň miestom smútku nad zničením Chrámu.
K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru.
Dejiny
Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru.
Podľa rabínov však šechina (Hospodinova prítomnosť) i po zničení Chrámu zostala na mieste Múru nárekov, čím sa zachovala posvätnosť miesta. Keďže šechina nie je viazaná na existenciu chrámu, nie je cieľom väčšiny židov jeho obnovenie – o to viac, že na mieste Chrámu dnes stoja moslimské mešity.
História modlitieb
Prvá zmienka o smútočných modlitbách Židov na tomto mieste sa nachádza v rozprávaní pútnika z Bordeaux, ktorý do Jeruzalema dorazil v roku 333:
| „ | Nachádzajú sa tu dve Hadriánové sochy a neďaleko nich dierovaný kameň, ku ktorému každoročne prichádzajú Židia a pomazávajú ho olejom. So stonaním nad sebou nariekajú, trhajú svoje šaty a tak odchádzajú. | “ |
O výške „dierovaného kameňa“ nie je nič známe, okrem jeho polohy, ktorá bola v miestach juhozápadného rohu Chrámovej hory. V rovnakom období bolo pre Židov stanovené obmedzenie ohľadom Jeruzalema a tí sa zhromažďovali na úpätí Olivovej hory, z ktorej bola Chrámová hora viditeľná. Židia pripisovali jedinečnú hodnotu práve Západnej stene, pretože práve z nej vystupoval veľkňaz a jeho pomocníci pri obetovaní celopalu v čase Chrámu.
V roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola opäť upravovaná – boli na nej vybudované mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán dovolil Židom bývať v Jeruzaleme a práve v tomto období vznikla tradícia modlitieb pri hradbe Chrámovej hory.
Obvyklé pomenovanie Múr nárekov je prevzaté od Arabov, ktorí toto miesto takto pomenovali podľa Židov, ktorí sa k múru prichádzali modliť a oplakávať zničenie Chrámu. V hebrejčine sa používa názov Západný múr.
Benjamín z Tudely, ktorý navštívil Jeruzalem na konci 12. stor., pripomína miesto oproti Skalnému dómu: „…západný múr, jediný z múrov, ktorý bol v Chráme vo svätyni, nazývajú Brána milosrdenstva a prichádzajú k nemu Židia, aby sa tam modlili o pomoc“. Podobný popis sa objavuje v knihe „Jeruzalemská cesta“, napísanej v roku 1333. Prvá hodnoverná zmienka o Múre nárekov pochádza z roku 1488. Po dobytí Jeruzalema Osmanmi (1517) prikázal sultán prestavať mesto a povzbudil Židov, vyhnaných v roku 1492 zo Španielska, aby sa usadzovali v Izraeli. Preto mohli mnohí Židia prichádzať k Múru a urobiť z neho trvalé miesto modlitby.
Obdobie po Šesťdňovej vojne
Múr nárekov prešiel počas Šesťdňovej vojny pod vládu Izraela a od tej doby je znovu, po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali k nemu Židia zakázaný prístup, prístupná Židom i nežidom. Po vojne bola zbúraná štvrť Mugrabi, ktorá stála naproti Múru a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich návštevníkov. Priestor námestia pri Múre je považované za „synagógu“ a tak sa pri vstupe vyžaduje pokrývka hlavy.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zeď nářků na českej Wikipédii.