Lupina (rod)

Lupiny sú jednoročné alebo trvalé byliny s priamou, jednoduchou alebo vetvenou stonkou. Listy sú dlaňovito zložené z celokrajných lístkov, s dlhou listovou stopkou. Prílistky sú sčasti prirastené k listovej stopke. Kvety sú v koncových vzpriamených strapcoch v pazuche opadavých listeňov. Kvety sú podobne ako pri iných bôbovitých zložené zo striešky, krídel a člnka. Tyčiniek je 10 a všetky sú zrastené. Plodom je dlhý struk.[1]

Rod lupina zahŕňa asi 200 druhov a je zastúpený v Severnej a Južnej Amerike, v Stredomorí, východnej Afrike a na Blízkom východe. Na Slovensku je rozšírená najmä lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus), pochádzajúca pôvodne zo západných oblastí Severnej Ameriky.[1]

V európskej flóre je rod lupina zastúpený 6 pôvodnými druhmi, z ktorých väčšina rastie v Stredomorí. V celom Stredomorí raste lupina úzkolistá (Lupinus angustifolius), Lupinus micranthus a Lupinus varius, vo východnej časti lupina biela (Lupinus albus), v západnom a strednom Stredomorí lupina žltá (Lupinus luteus), na Pyrenejskom polostrove Lupinus hispanicus [2]

Kvety lupín opeľuje hmyz.[1]

Semená aj vegetatívne orgány väčšiny druhov lupiny obsahujú jedovaté horko chutiace chinolizidinové alkaloidy (lupinín, lupanín, sparteín a.i.) a neproteínové aminokyseliny (latyrín). Existujú však aj tzv. sladké lupiny, ktoré tieto látky neobsahujú.[1][3] Z ďalších obsahových látok sa uvádza napr. glykoalkaloid vernín a glykozid lupinid.[4]

Obsah alkaloidov v rastline môže v niektorých prípadoch dosiahnuť až 2,5 %. Otravy dobytka po kŕmení lupinou žltou boli pozorované už dávno, pripisovali sa však jedovatej látke produkovanej mikroorganizmami žijúcimi na lupine. Otrava bola označovaná ako lupinóza. Až neskôr sa zistilo, že je spôsobená alkaloidmi obsiahnutými priamo v lupine. Jedovatá dávka pre ovcu je 500 g vňate alebo 100 g semien. Otrava spôsobuje poškodenie pečene a nervového systému, srdca a obličiek. Prejavuje sa ťažkým dychom, poruchami srdca a trávenia, žltačkou, krvou v moči a celkovou nedotklivosťou. Prognóza je vždy veľmi nepriaznivá. U človeka nebola otrava zaznamenaná.[4]

Semená lupín obsahujú v priemere 38 % bielkovín, 8 % tuku, 32 % sacharidov, 12 % vlákniny a 2,5 % minerálnych látok.[3]

Lupiny majú podobne ako iné bôbovité rastliny schopnosť pomocou symbiotických baktérií viazať vzdušný dusík a obohacovať ním pôdu. Navyše môžu rásť aj na kyslých pôdach, ktoré mnohé iné bôbovité rastliny zle znášajú. Používali sa na obohacovanie pôdy, ako zelené hnojenie a ako krmivo pre dobytok. V súčasnosti sa na tento účel používajú najmä vyšľachtené odrody so zníženým obsahom toxických látok, tzv. sladké lupiny.[1]

Dobre upražené semená niektorých druhov, napr. lupiny žltej a lupiny bielej, možno použiť ako kávovinu.[4]

Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus) je už od konca 19. storočia pestovaná ako okrasná rastlina. Krížením s niektorými inými druhmi sa vypestovalo veľa farebných okrasných kultivarov, vyznačujúcich sa vysokým vzrastom a veľkými nápadne zafarbenými kvetmi v hustých súkvetiach.[1]

1. SLAVÍK, Bohumil (editor). Květena České republiky 4. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0384-3.
2. Flora Europaea [online]. Royal Botanic Garden Edinburgh. Dostupné online.
3. VALÍČEK, Pavel a kol. Užitkové rostliny tropů a subtropů. Praha : Academia, 2002. ISBN 80-200-0939-6.
4. JIRÁSEK, Václav et al. Naše jedovaté rostliny. Praha : Československá Akademie věd, 1957.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lupina (rod)
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lupina (rod)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lupina na českej Wikipédii.