Luntová zámka

Na vrchu hlavne bola panvička – priehlbinka spojená kanálikom s vnútrom hlavne, neskôr chránená krytom. Pušný prach sa nasypal do hlavne, tu sa utesnil a doplnil strelou a menšia časť sa nasypala do panvičky. Nad panvičku bola na páčke tvaru písmena „S“ upevnená zápalná šnúra nazývaná lunta, čo bol v podstate tlejúci povrazec napustený octanom hlinitým.

Prvé luntové zámky nemali spúšťový mechanizmus. Pušný prach sa zapaľoval pritiahnutím spodnej časti páčky pridržiavajúcej luntu. To priblížilo tlejúcu luntu k panvičke, pušný prach sa vznietil a cez kanálik sa zapálila prachová náplň v hlavni. Neskoršie konštrukcie luntovej zámky už mali spúšťovú páku, ktorú udržiavalo v základnej polohe pero.

Pred vynálezom luntovej zámky sa strelec musel tesne pred výstrelom sústrediť na ručné zapálenie pušného prachu v panvičke, čo zamestnalo jeho ruky a zároveň tak nemohol mieriť. To negatívne ovplyvňovalo jeho schopnosť trafiť sa do cieľa, v porovnaní s lukostrelcami boli teda mušketieri pomalí a neefektívni. Luntová zámka uvoľnila strelcovi ruky, umožňujúc mu mieriť a strieľať súčasne, neskoršie typy zbraní s touto zámkou mali aj mieridlá.

Luntová zámka je lacná a jednoduchá, vďaka čomu sa zbrane s touto konštrukciou objavovali ešte v 19. storočí (mimo Európy a Severnej Ameriky).

Zbrane s touto zámkou mali množstvo nevýhod:

• zapálenie lunty chvíľu trvalo, v prípade náhleho prepadnutia boli teda strelci s týmito puškami prakticky vyradení z boja,
• pušný prach bol za mokrého počasia zvlhnutý a dal sa len veľmi ťažko zapáliť,
• horiaca zápalná šnúra v noci prezrádzala pozíciu strelca,
• aj charakteristický zápach pálenej zápalnej šnúry priťahoval pozornosť nepriateľa.

• Koliesková zámka
• Kresadlová zámka
• Perkusná zámka

• Popis rôznych typov zámok
• Popis luntovej zámky s animáciou (po anglicky)