Lunar Orbiter 1
Lunar Orbiter 1 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-073A. Úlohou družice bolo uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca.
1966-073A – Lunar Orbiter 1 | |
---|---|
Prevádzkovateľ: | USA, NASA |
Výrobca: | Boeing |
Typ misie: | lunárna sonda |
Družica: | Mesiaca |
Dátum vstupu na orbitu: | 14. august 1966 15:34 UTC |
Dátum štartu: | 10. august 1966 19:26:00 UTC |
Kozmodróm: | Eastern Test Range |
Nosná raketa: | Atlas/Agena |
Zánik: | 29. október 1966 |
NSSDC ID: | 1966-073A Space 40 |
Kat. číslo: | 2394 |
Hmotnosť: | 386 kg |
Základné údaje
Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 386 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.
Priebeh misie
Sonda s raketou Atlas/Agena D odštartovala 10. augusta 1966 z kozmodrómu Eastern Test Range na Floride v USA. Po štarte bola sonda navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorá bola postupne vďaka motorom zmenená, takže 14. augusta obiehala Mesiac vo výške 189 – 1 868 km a o štyri dni neskôr začala snímkovať prvú sériu. Dňa 18. augusta bola dráha pozmenená a bolo tak možné začať ďalšie fotografovanie, tentokrát miest uvažovaných ako ciele pripravovaných misií Apolla. Sonda taktiež vyhotovila z tejto vzdialenosti snímky Zeme. K zmene parametrov obežnej dráhy došlo tiež 25. augusta a z tejto dráhy boli na Zem odoslané posledné snímky.
Okrem fotografovania sonda uskutočňovala meranie radiácie a koncentrácie mikrometeoritov.
Dva mesiace po štarte, dňa 29. októbra 1966, keď už sonde dochádzalo palivo pre uskutočňovanie zmien dráhy a orientácie, bol naposledy na 97 sekúnd zapálený brzdiaci motor a sonda po 527 obehoch skončila pádom na povrch Mesiaca.
Odkazy
Literatúra
- Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.