Luminiscencia

Luminiscencia je fyzikálny jav, pri ktorom teleso (látka) vyžaruje väčšie množstvo svetla, než by vyžarovalo absolútne čierne teleso rovnakej teploty. Je spôsobená prechodmi vybudených elektrónov do základného stavu po excitácii. Látka, schopná luminiscencie sa nazýva luminofor.

Chemiluminiscencia luminolu v zásaditom roztoku, pri reakcii s peroxidom vodíka za prítomnosti vhodného katalyzátoru

Fotoluminiscencia fluorescentných minerálov, osvetlených ultrafialovým žiarením

Polárna žiara - fluorescencia molekúl vzduchu vo vrchnej vrstve atmosféry, excitovaných časticami slnečného vetra

Bioluminiscencia v tele samičky Svetlušky svätojánskej

Chemiluminiscencia v svietiacej tyčinke

Luminiscencia môže byť prebiehajúca chemická reakcia, kde excitácia ide na úkor energie uvoľňovanej reakciou. Tento prípad sa zohľadňuje aj v názve - označuje sa ako chemiluminiscencia. Pri takýchto reakciách vzniká medziprodukt v tzv. vzbudenom stave a prebytočná energia sa vyžaruje v podobe fotónov.

Zvláštnym prípadom chemiluminiscencie je bioluminiscencia. Je to emitovanie chladného slabozeleného alebo slabočerveného v dôsledku chemických reakcií prebiehajúcich v tkanivách živých organizmov. Takéto svetlo dokážu emitovať niektoré druhy hmyzu, rýb, červov, húb a mikroorganizmov, napríklad hnilobných baktérií. Najznámejší je prípad svetielkovania svätojánskej mušky, ktorá svieti v dôsledku oxidácie organickej látky luciferínu; tú zabezpečuje enzým s názvom luciferáza.