Lucius Cornelius Sisenna

Lucius Cornelius Sisenna (120 – 67 pred Kr.) bol rímsky politik a historik. Zahynul počas Pompeiovho ťaženia proti pirátom. Sisenna bol Pompeiovým veliteľom operujúcim na pobreží Grécka.

Jeho historické dielo nazvané Historiae (Dejiny) pozostávalo z 23 kníh. Podľa správ, ktoré sa o ňom dochovali, ho možno zaradiť k „tragickej“ historiografii, ktorú charakterizoval sklon k dramatizácii dejinných udalostí a hľadanie heroických osobností. Vzorom mu v tom bol helenistický historik Kleitarchos, ktorý obdobným štýlom rozpracoval život Alexandra Macedónskeho.

Sisenna sa venoval obdobiu, ktoré sám prežil – od občianskych vojen v neskorej republike po Sullovu smrť. Práve veľký diktátor je Sisennovým hrdinom non plus ultra. Nielenže ho svojim dielom oslavuje, ale predstavuje ho ako charizmatika, ktorý je schopný viesť rímsky národ. Pritom skĺzava až k romantickému opisu dejín. Romantizujúcej forme diela prikrášľujúcej históriu fantastickými až mýtickými faktami zodpovedá jazyk, ktorý je ornamentálny a radí sa k tzv. aziatickému štýlu. Podľa Cicerona Sisenna používal aziatický štýl i ako rečník.

Sisenna tiež napísal dielo Fabulae Milesiae (Milétske poviedky), ktoré sa inšpirovalo rovnomenným dielom Aristida z Milétu. Mohlo ísť o voľné, latinské spracovanie týchto vtipných, erotických poviedok. Sisenna touto svojou tvorbou ovplyvnil prozaické dielo Apuleia a Petronia.