Lucius Ampelius

Lucius Ampelius bol rímsky spisovateľ, autor jediného diela nazvaného Liber Memorialis (Kniha pamätihodností). Predpokladá sa, že pôsobil v období vlády cisárov Hadriána alebo Antonina Pia, niektorí odborníci ho ale zaraďujú až na koniec 4. storočia.

Ampeliova príručka patrí k literatúre typu mirabilia, teda popularizačnej práci, ktorá je zameraná predovšetkým na popis podivuhodností. V prípade Ampelia ide o svetové dejiny od najstarších čias až do doby cisára Trajána, pričom autor sa sústredí predovšetkým na geografiu a mytológiu (kapitoly I-X) a na rímske dejiny, predovšetkým dejiny Rímskej republiky (kapitoly XI-L). Kniha je venovaná istému Macrinovi, ktorého niektorí stotožňujú s cisárom Macrinom (217 – 18), ale je rovnako pravdepodobné, že mohlo ísť o kohokoľvek iného, keďže toto meno bolo v Ampeliovej dobe pomerne rozšírené.

Liber Memorialis nie je vedeckým dielom, ako to prezrádza povrchnosť, neusporiadanosť a dychtivosť po senzáciách. Zdá sa, že išlo skôr o učebnicu, ktorá mala podávať žiakom všeobecné vzdelanosti o antickom svete.

V kapitole VIII sa objavuje zaujímavá zmienka o slávnych sochárskych dielach v Pergame, ktoré boli objavené roku 1871 a dnes sa nachádzajú v Berlínskom múzeu. Ide o jedinú antickú zmienku o tomto umeleckých objektoch.