Lotus Esprit

Prvá generácia (S1)
Produkcia	1976 – 1979
Motor(y)	2,0 L R4
Rázvor	2 438,4 mm
Dĺžka	4 191 mm
Šírka	1 854,2 mm
Výška	1 117,6 mm

Esprit bol predstavený v októbri 1975 na Paris Auto Show a dostal sa do výroby v júni 1976, kde nahradil Lotus Europa. Toto prvé auto eventuálne sa stalo Espritom S1. S tatrováckou koncepciou a karosériou zo sklenených vlákien bol poháňaný radovým štvorvalcom Lotus 907, ktorý predtým používal automobil Jensen-Healey. Tento motor mal zdvihový objem 2,0 litra a poskytoval výkon 118 kW/160 koní v Európskej variante a 103 kW/140 koní v Americkej variante, pričom bol montovaný pozdĺžne za cestujúcimi ako aj v svojom predchodcovi. Prevodovka bola 5-rýchlostná manuálna, predtým používaná v Citroëne SM a Maserati Merak.

Pôvodný Esprit bol chválený pre svoje ovládanie a bol tiež najlepšie riaditeľným Espritom zo všetkých Espritov. Ale, bol všeobecne považovaný za nedostatočne výkonný, predovšetkým na trhoch USA, kde mal motor znížený výkon kvôli emisným účelom. Lotus tvrdil, že zrýchlenie z 0 na 96 km/h zvládne Esprit za 6,8 sekundy a maximálna rýchlosť je 222 km/h, čo boli veľmi optimistické tvrdenia – aktuálne testy preukázali, že zrýchlenie z 0 na 96 km/h zvládol za 8 sekúnd a maximálna rýchlosť je 214 km/h.[2]

S1 Esprit je odlišný od neskorších Espritov hlavne vďaka "naberačkovému" prednému otvoru v nárazníku, zadnými svetlami z Fiatu X9/1 a zliatinovým diskom kolies Wolfrace. Vnútri auta najnápadnejším znakom S1 Espritu bol jednodielny blok prístrojovej dosky so zelenými meračmi Veglia.

Automobil si získal popularitu hlavne vďaka vystupovaniu v bondovke Agent, ktorý ma miloval (1977), kde bol súčasťou dlhej naháňačky a nakoniec sa zmenil na ponorku.

Druhá generácia (S2)
Produkcia	1979 – 1986
Motor(y)	2,0 L R4 2,2 L R4

Séria zlepšení Espritu počas počiatočnej generácie kulminovala do série S2 (Series 2) Espritu, ktorá bola predstavená v roku 1978. Najzreteľnejšie zo zmien boli sacie a chladiace potrubie za zadným bočným oknom, zadné svetlá z Roveru SD1 a integrovaný predný spojler. S2 Esprity tiež používali 14-palcové disky kolies Speedline z ľahkých zliatin, ktoré boli navrhnuté špeciálne pre Lotus. Medzi ďalšie zmeny patria premiestnenie batérie z prednej časti do zadnej ku palivovej nádrži (pod zadné okno).

Počas tejto éry boli vyrobené špeciálne edície automobilu na pripomenutie pretekových čias Lotusu. Zdieľaním čiernej a zlatej farby vtedajšieho F1 sponzora John Player & Sons boli tieto automobily známe ako Eswprity John Player Special (JPS). Bolo vyrobených 149 modelov Esprit JPS.[3]

S2.2 model bol vyrábaný ako náhradný model v roku 1980 takmer identický ako S2, ale s použitím motora type 912 so zväčšeným objemom na 2,2 litra. Výkon mal rovnaký, ale mal zvýšený krútiaci moment zo 190 Nm na 217 Nm. Dôležité je, že S2.2 tiež používal galvanizovaný rám. Tieto verzie boli a sú extrémne raritné, pretože sa vyrobilo len 88 kusov.[1]

Lotus Turbo Esprit HC (1987)

Lotus Esprit S3 (1981)

V roku 1980 bol predstavený prvý továrenský prepĺňaný Esprit. Pôvodne to bola ďalšia špeciálna edícia pripomínajúca F1 väzby a odráža súčasné sponzorstvo, v tom čase modrej, červenej a chrómovej farby Essex Petroleum a je preto známy ako Essex Esprit. Nový prepĺňaný motor type 910 so s mazaním so suchou kľukovou skriňou. Motor poskytoval výkon 154 kW/210 koní a krútiacim momentom 270 Nm. Zrýchlenie z 0 na 96 km/h zvládne za 6,1 sekundy a maximálna rýchlosť je na hranici 240 km/h.

Tieto výkonové zlepšenia boli spojené s prestavaným a zosilneným rámom a zadným pružením, kde boli pridané horné ramená na zmiernenie namáhania hnacích hriadeľov spolu so zlepšením bŕzd.[4] Verzie Essex boli predstavené s aerodynamickým bodykitom, ktorý navrhol Giugiaro a 15-palcovými 3-dielnymi diskami kolies Compomotive. Vnútri bola jasne červená koža kombinovaná so strešne montovaným stereom Panasonic.

Koncom roku 1980 Lotus efektívne postavil tri rozdielne modely Espritov, so zvláštnym dizajnom rámov a formou karosérie – Domestic S2.2, Export S2.2 a Turbo Esprit. Predstavený v apríli 1981, Turbo Esprit a S3 Esprity boli značným potrebným posilnením; oba nové modely mali spoločný rám.

V apríli 1986 boli ohlásené konečné prevtelenia Giugiaroveho Espritu so zvýšeným kompresným pomerom motora. Narástol aj výkon atmosférického motora na 126 kW/172 koní a krútiaceho momentu na 220 Nm pre Esprit HC a 158 kW/215 koní a 300 Nm pre Turbo Esprit HC so zvýšeným krútiacim momentom, ktorý bol dostupný pri nižších otáčkach.[5]

Tretia generácia
Produkcia	1987 – 1992
Motor(y)	2,2 L R4

V roku 1987 bola odhalená nová verzia Espritu so začlenenými zaoblene štylizovanými krivkami od dizajnéra Petra Stevensa, známeho pre McLaren F1. Nový, Lotusom patentovaný proces bol predstavený na výrobu novej karosérie, zvaný VARI (Vacuum Assisted Resin Injection), ktorý poskytuje viac výhod ako predchádzajúci proces pokladania. Kevlarová výztuž bola pridaná do strechy a bokov pre ochranu pred prevrátením,[6] čím sa zvýšila torzná tuhosť Espritu o 22 percent.[7] Motor Type 910 mal výkon 158 kW/215 koní, ale znížilo sa zrýchlenie z 0 na 96 km/h z hodnoty 5,6 sekundy na časy medzi 5,4[8] až 5,1 sekundy.[9] Maximálna rýchlosť prevyšovala 240 km/h. Zmeny exteriéru boli sprevádzané osviežením interiéru, napríklad trochu väčším priestorom pre cestujúcich. Esprit štylizovaný Stevensom je často známy pod kódovým označením X180.

V roku 1989 bol Esprit zase zlepšený použitím elektronického zapaľovania Delco a pridaním medzichladiča, ktorý Lotus nazval Changecooler,[10][11] počas výroby SE (Special Equipment). Jeho radový štvorvalec bol známy ako Type 910S. Výkon bol zvýšený na 264, s 280 koňmi dostupnými pri funkcii overboost. Zrýchlenie z 0 na 96 km/h zvládol za 4,7 sekundy a maximálna rýchlosť bola nad hranicou 260 km/h.[12]

Popri SE, Lotus vyrábal verziu Esprit S, stredný prepĺňaný automobil, ktorý ponúkal menej výbavy a výkon 167 kW/228 koní, rovnako ako so štandardným turbom, ktorý poskytoval výkon 158 kW/215 koní. Atmosférická aj prepĺňaná verzia bola zrušená z výroby po roku 19990 a verzia S v roku 1991.

Štvrtá generácia (S4)
Produkcia	1993 – 2004
Motor(y)	1993 – 95: 2,2L R4 1996 – 2001: 3,6L V8 2002 – 04: 3,5L V8
Rázvor	2002 – 04: 2 421 mm 1993 – 2001: 2 438 mm
Dĺžka	1993 – 95 a 1999 – 2004: 4 369 mm 1996 – 98: 4 415 mm
Šírka	1993 – 95 a 1999 – 2001: 1 867 mm 1996 – 98 a 2002 – 04: 1 882 mm
Výška	1 151 mm

V roku 1993 bola ďalšia interiérová a exteriérová renovácia známa ako S4, ktorá bola prvým modelom s posilňovačom riadenia. Exteriérová prestavba bola vykonaná Julianom Thompsonom,[13] ktorý do nej zahrnul malý zadný spojler. Ďalšie hlavné zmeny boli na prednom a zadnom nárazníku, bočných prahoch a väzobných paneloch. Nové päťlúčové zliatinové disky kolies boli tiež zahrnuté do prestavby. S4 mal rovnaký výkon ako SE, 264 koní.

S4 bol nasledovaný v roku 1995 verziou S4s (S4 Sport), ktorá mala zvýšený výkon na 221 kW/300 koní a krútiaci moment na 393 Nm, zlepšením úhrnom vzatých výkonov, kým komfort ostal ako v predchádzajúcej verzii. Maximálna rýchlosť bola zvýšená na 269 km/h, odstredivá sila na 0,91g a zrýchlenie z 0 na 96 km/h bolo zlepšené na hodnotu 4,6 sekundy.[14] Hoci si motor udržal objem 2,2 litra, množstvo modifikácií bolo použitých na zlepšenie motorových výkonov. Medzi niektoré zmeny patrí zväčšenie nasávacích portov, modifikácie hlavy valcov, prekalibrovaná riadiaca jednotka motora a revidované turbodúchadlo.[15] Najviditeľnejšie vonkajšie zmeny bolo pridanie väčšieho zadného krídla z modelu Sport 300.

Lotus Esprit S4s

Lotus Esprit V8 (2004)

Lotus Esprit V8 (US verzia)

Esprit V8 používal Lotusom vyvinutý celohliníkový motor, prepĺňaný dvomi turbodúchadlami (Garrett T3/60) s uhlom zovretia valcov 90 stupňov, s kódovým označením Type 918. Derek Bell vyvinul kvalitnejšiu prevodovku, ktorá prekonala množstvo problémov so silnejším jednodielnym vstupným hriadeľom. Type 918 bol vyladený z potencionálnych 368 kW/500 koní na 257 kW/350 koní kvôli prevencii pred poškodením prevodovky Renault UN-1, ktorá bola veľmi slabá.[16] Pri teste časopisom Motor Trend v roku 1998 na Ford Proving Grounds,[17] zrýchlenie z 0 na 96 km/h dosiahol za 4,4 sekundy[18][19] a maximálna rýchlosť prevyšovala 280 km/h.

Po boku V8 modelov bol vyrábaný model GT3.

V roku 1998 bol modelový rozsah rozdenený na špecifikácie SE a GT, pričom obe mali zmenenú konfiguráciu interiéru, ponúkali podobné výkony, ale SE bol luxusnejší.

Posledné prevtelenie Espritu prišlo v roku 1999 s modelom Sport 350. Iba 50 vyrobených modelov,[20] z ktorých každý ponúkal výkon 257 kW/350 koní (podľa názvu) a viacero motorových, podvozkových a brzdových zlepšení, ako montáž bŕzd AP Racing, tvrdších pružín a kalibrovanej riadiacej jednotky.[21] Bolo urobených aj niekoľko vizuálnych zmien, vrátane pridania veľkého karbónového zadného krídla na hliníkových podstavcoch na miesto štandardného zadného krídla zo sklenených vlákien. Esprit by mohol dosiahnuť 100 km/h za 4,3 sekundy[22] rovnako ako aj z 0 na 160 km/h za 10,1 sekundy,[23] pri jeho hmotnosti 1300 kilogramov ako výsledok mnohých modifikácií.

V roku 2004 bola výroba Espritu dočasne ukončená. V súčasnosti, po 28 rokoch bolo vyrobených celkovo 10 675 Espritov a nová verzia je navrhnutá na výrobu deväť rokov po tom ako vyšiel z výrobnej linky posledný Esprit vo februári 2004.

Lotus Esprit 2013 na Paris motor Show 2010

Na Paris Motor Show v roku 2010 popri štyroch ďalších automobiloch v modelovom rade Lotusu, bola odhalená kompletne prepracovaná, nová generácia Espritu, ktorá je plánovaná na produkciu koncom roka 2012 a do predaja sa dostane na jar roku 2013.[24]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lotus Esprit na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lotus Esprit

• Lotus Esprit World – špecifikácie, archív cestných testov, diely, údržba a 'howto' informácie