Lotos (staroveký Egypt)

Lotos alebo lotosový kvet bol posvätnou kvetinou a dôležitým symbolom starých Egypťanov. V starovekom Egypte sa lotosom myslia najmä:

• z rodu lekno druhy: lekno egyptské (Nymphaea lotus) a/alebo lekno modré (Nymphaea caerulea) a/alebo lekno krémové (Nymphaea nouchali, synonymum: Nymphaea stellata); a
• druh lotos indický (Nelumbo nucifera, synonymum: Nelumbium speciosum, Nymphea nelumbo).

Podľa starovekých egyptských mýtov bol lotos prvou bytosťou na Zemi. Povstal z prvotných vôd a svetla. V jednom z mýtov o stvorení sveta sa egyptský boh Ra objavuje ako dieťa vznášajúce sa na hladine vôd práve v lotosovom kvete. Lotos sa v Egypte stal symbolom Slnka. Bol aj stelesnením boha Nefertema, ktorý je zobrazovaný, ako vstáva z lotosového púčiku.

Podrobne o lotose hovorí Egyptská kniha mŕtvych. Ako uvádza, je lotos jednou z podôb, do ktorých sa môže mŕtvy človek prevteliť. Spolu s papyrusom bol lotos symbolom, tak Dolného, ako aj Horného Egypta. Dnes možno vidieť voľne rastúci papyrus aj lotosy, symbolické rastliny faraónov, v parku káhirského múzea.

Lotosové kvety sú zobrazené v staroegyptských chrámoch aj hrobkách, nájdeme ich ako vlysy na stavbách a na stĺpoch starovekého Egypta aj na novodobých stavbách. Napríklad moderná 186 metrov vysoká Káhirská veža má podobu lotosu.

Je otázkou, či bol lotos iba symbolom krásy, čistoty a stelesním bohov, alebo či bol pri náboženských rituáloch inhalovaný na privodenie zmeneného stavu vedomia (ako naznačuje napríklad jeden nápius v helenistickom chráme boha Hora v Edfu).