Šoltýs

Šoltýs alebo lokátor (lat. scultetus → škultét) je zakladateľ alebo sprostredkovateľ osídlenia obce na základe nemeckého a valašského práva. Pri kolonizácii podľa valašského práva sa nazýval tiež kenéz.[1]

O iných významoch výrazu Šoltýs pozri Šoltýs (rozlišovacia stránka).

Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal šoltýs na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré mu zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Pozýval osadníkov, rozdeľoval pôdu a bol výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia sa pojmom šoltýs označoval aj richtár, ktorý nemal nijaké výsady.[1]

Slovo šoltýs pochádza z nemeckého Schultheiß (v strednej hornej nemčine "rozkazovač k vyrovnaniu podlžnosti" < Schuld - podlžnosť, dlhované plnenie + heißen - rozkázať, vyzvať, primäť) a označovalo súdno-výkonné právomoci šoltýsa. V slovenskej, nemeckej alebo latinskej podobe je základom mnohých priezvisk - Šoltýs, Šulc, Schulz(e), Škultéty, Škult a pod..

Po urbárskej regulácii za Márie Terézie inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.[1]

Referencie
  1. šoltýsi. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 719.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýs
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.