Lionel Terray

Hrob Lionela Terraya v Chamonix

Začiatkom 2. svetovej vojny narukoval a stretol G. Rébufatta, ktorého prevratné (vtedy, dnes už štandardné) názory na horolezectvo prevzal a vyliezol s ním ťažké túry v oblasti Mt. Blancu. V r. 1944 sa zúčastnil odboja proti Nemecku, bojoval v horskej jednotke. Po vojne sa stal lyžiarskym inštruktorom, neskôr aj horským vodcom v Chamonix. Vyliezol v rýchlom štýle veľké alpské steny, napr. 1946 Walkerov pilier na Grandes Jorasses, 1947 sev. stenu Eigeru (druhý priestup, s L. Lachenalom).

V r. 1950 sa zúčastnil úspešnej expedície na Annapurnu, namiesto vlastnej šance na výstup pomáhal zachrániť omrznutých prvovýstupcov Herzoga a Lachenala. V r. 1952 uskutočnil s G. Magnonem prvý výstup na Cerro Fitz Roy v Patagónii a následne zdolal aj Aconcaguu a v peruánskych Andách panenský Huascan. V r. 1954 v rámci prieskumnej výpravy pod Makalu vyliezol na sedemtisícovku Čomolonzo. V nasledujúcom roku s J. Couzym vystúpili ako prví na Makalu, o dva dni ďalších sedem lezcov vrátane vedúceho "šťastnej" výpravy J. Franca.

Už v roku 1956 sa vrátil do Peru a zdolal Nevado Chacraraju, považovaný za nedobytný. V r. 1957 bol aktívny pri záchrannej akcii s sev. stene Eigeru. V r. 1962 uskutočnil prvý výstup na Jannu (napísal o tom knihu) a v tom istom roku ďalší prvovýstup na Nilgirí (7 032 m). Po návrate sa ako horský vodca v Alpách dostal pod lavínu, klient zahynul. V r. 1964 viedol úspešnú expedíciu na Aljaške. Napísal knihu s provokatívnym názvom: Dobyvatelia zbytočného.

Aj so spolulezcom M. Martinettim zahynul v stene hory Gerbier, v masíve Vercors neďaleko rodného Grenoblu.

• I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
• A. Marec: Zóna odvahy, 1989.
• M. Herzog: Velké himálajské dobrodružství, 1988.
• J. Franco: Makalu, Osveta 1959.

• L. Terray: Les Conquérants de l'inutile, 1963.
• L. Terray, J. Franco: Bataille pour Le Jannu, 1965.

• Životopis L. Terraya (po francúzsky)