Librácia (astronómia)

Librácia v astronómii môže byť:[1][2][3][4][5][6][7][8][9]

  • skutočná či zdanlivá (malá) periodická oscilácia (teda kývavá zmena) polohy vesmírneho telesa, najmä oscilácia okolo nejakej stredovej polohy
  • skutočná či zdanlivá pomalá malá periodická oscilácia polohy (resp. rotácie) obiehajúceho vesmírneho telesa pri pohľade z vesmírneho telesa ním obiehaného, a to spravidla ak sú spomínané vesmírne telesá viazané v rezonancii (napr. pri obehu Merkúra okolo Slnka či často pri obehu mesiaca okolo planéty); v užšom zmysle sa myslia len takéto oscilácie mesiacov planét
  • skutočná či zdanlivá pomalá malá periodická oscilácia polohy (resp. rotácie) Mesiaca pri pohľade zo Zeme (iný názov: librácia Mesiaca)[10]
Librácia Mesiaca spolu s fázou (priebeh tieňa) a pozičným uhlom. Zväčšovanie a zmenšovanie Mesiaca je dané jeho približovaným a vzdalovaným na jeho eliptickej dráhe okolo Zeme. Treba si uvedomiť, že ide o zdanlivú libráciu pre pozorovatela zo Zeme, skutočná librácia Mesiaca je maximálne 0,035°.
Teoretický rozsah viditeľného lunárneho povrchu vďaka librácii (v zelenom) v porovnaní s rozsahom viditeľného mesačného povrchu bez librácie (v žltom).

Librácia Mesiaca
Librácia Mesiaca 17. september 2019
Librácia Mesiaca počas mesiaca september 2019. Zobrazená je 17. septembra 2019, 20:00 UTC
Graf librácie Mesiaca v septembri a októbri 2019

Vďaka librácii sme schopní zo Zeme vidieť približne 59 % povrchu Mesiaca v perióde 30 rokov.[9] Pre praktickú využiteľnosť je táto hodnota nižšia, pretože skreslenie v libračnej zóne je často príliš veľké. Pohybuje sa ľahko nad 50%.[11]

Librácia Mesiaca sa delí takto:[12]

  • zdanlivá librácia (iné názvy: optická librácia, geometrická librácia):
    • librácia v šírke (iný názov: librácia v selenografickej šírke) - jej príčinou je mierny sklon asi 6,7° rotačnej osi Mesiaca k rovine jeho obehu okolo Zeme. K Zemi sa tak striedavo prikláňajú severný a južný mesačný pól a zo Zeme tak možno uvidieť oblasť za severným či južným okrajom. Dá sa to prirovnať k prikyvovaniu hlavou na znak súhlasu. Ide teda o podobný proces ako striedanie ročných období či polárny deň a noc na našej planéte. Galileovi Galileimu sa niekedy pripisuje objav librácie Mesiaca v šírke v roku 1632,[13] ale je možné, že objav uskutočnil už skôr Thomas Harriot alebo William Gilbert.[14] Môže dosiahnuť amplitúdu 6°50′.[15]
    • librácia v dĺžke (iný názov: librácia v selenografickej dĺžke) - tento pohyb je u Mesiaca dominantný a súvisí s excentricitou dráhy nášho satelitu okolo Zeme. Z dôvodu zachovania celkového momentu hybnosti (pozri druhý Keplerov zákon) z nášho pohľadu Mesiac na svojej dráhe zrýchľuje a spomaľuje svoju rotáciu okolo Zeme. Najrýchlejšie sa po svojej eliptickej dráhe pohybuje v perigeu, najpomalšie v apogeu, pričom otáčanie okolo vlastnej osi síce nie je konštantné, ale tieto odchýlky sú relatívne zanedbateľné. Vďaka týmto faktorom sa v určitých bodoch jeho dráhy dá nahliadnuť za pravý alebo ľavý okraj privrátenej strany Mesiaca, čo možno prirovnať ku kývaniu hlavou na znak nesúhlasu. Libráciu v dĺžke objavil Johannes Hevelius v roku 1648.[13]  Môže dosiahnuť amplitúdu 7°54'.[15]
    • paralaktická librácia (iný názov: denná librácia) - súvisí s rotáciou Zeme samotnej. Pozorovateľovi sa počas jedného poldňa naskytujú pohľady na Mesiac z rôznych uhlov. Najväčšia výchylka je počas východu a západu Mesiaca na oblohe. Na rovníku, kde je maximálna, je rozdiel polohy pozorovacích stanovíšť viac ako 12 tisíc km. Jej amplitúda dosahuje menej ako 1°.[15] V zmysle vyššie uvedených prirovnaní toto je úkroku vpravo a vľavo pri pozorovaní sochy v múzeu.
  • skutočná librácia (iný názov: fyzická librácia) - je spôsobená drobnými výkyvmi gravitačného pôsobenia Zeme na Mesiac v dôsledku toho, že Mesiac má nerovnomerne, nesymetricky rozloženú hmotu, keďže mesačné teleso nie je ideálna guľa.[3] Je maximálne iba 0,035 stupňa ( 125˝).[16]

Referencie
  1. librace. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2003. 420 s. ISBN 80-86044-21-1. S. 367-368.
  2. librácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 713.
  3. librácia. In: Encyklopédia astronómie 1987
  4. libration. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
  5. libration. In: RIDPATH, Ian. A Dictionary of Astronomy. [s.l.] : OUP Oxford, 2012. 534 s. ISBN 978-0-19-960905-5. S. 267.
  6. libration. In: ALLABY, Michael. A Dictionary of Geology and Earth Sciences. [s.l.] : OUP Oxford, 2013. 672 s. ISBN 978-0-19-107895-8. S. 340-341.
  7. libration. In: Philip's Garland Publishing. Inc. Astronomy Encyclopedia. [s.l.] : Bukupedia, 2000. 465 s. ISBN 978-0-540-07863-9. S. 227.
  8. librationa. In: CONSIDINE, Douglas M.. Van Nostrand's Scientific Encyclopedia. [s.l.] : Van Nostrand Reinhold, 1983. 3067 s. ISBN 978-0-442-25161-1. S. 1758.
  9. Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics [online]. eaa.crcpress.com, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  10. Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon, 1993. 1253 s. ISBN 80-207-0438-8. S. 604.
  11. RÜKL, ANTONÍN, 1902-1978. Atlas Měsíce. Praha : Aventinum, 1991. Dostupné online. ISBN 8085277107.
  12. Uvedené názvy typov librácie sú podľa citovaného Technického slovníka naučného a citovaného Atlasu Měsíce.
  13. INTERNATIONAL ASTRONOMICAL UNION. GENERAL ASSEMBLY (21ST : 1991 : BUENOS AIRES, ARGENTINA). Highlights of astronomy. Volume 9 : as presented at the XXIst General Assembly of the IAU, 1991. Dordrecht : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9789401128285.
  14. PUMFREY, Stephen. Harriot's maps of the Moon: new interpretations. Notes and Records of the Royal Society, 2009-06-20, roč. 63, čís. 2, s. 163–168. Dostupné online [cit. 2019-09-30]. ISSN 0035-9149. DOI: 10.1098/rsnr.2008.0062. (po anglicky)
  15. Radiation Environments of the Earth-Moon and Earth/Moon-Sun Libration Points [online]. American Institute of Aeronautics and Astronautics, 2006-10-02, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online. DOI:10.2514/6.iac-06-d5.2.06
  16. RALPH B. RONCOLI. Lunar Constants and Models Document [online]. Jet Propulsion Laboratory California Institute of Technology, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.