Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)

Leopold stál na cisárovej strane pri vzbure bavorského vojvodu Henricha II. v roku 975/976, za čo Leopold dostal bohatú odmenu. Okrem iného mu bol udelený hrad v Melku a okolité krajiny. Podľa miestnej kroniky bol pred tým pánom na tamojšom hrade gróf Sizo, ktorého Leopold vyhnal.[6] Melk sa následne stal rezidenciou. Leopold v Melku založil kanonickú nadáciu, ktorá sa stala miestom posledného odpočinku Babenbergovcov.[7][5]

Za markgrófa (marchio Liutpalus) je Leopold po prvý krát označený 21. júla 976, keď mu bola cisárom Ottom II. udelená v léno bavorská Východná marka.[4] Tento dátum býva označovaný významný medzník v dejinách Rakúska. Marka spočiatku pozostávala z úzkeho pásu územia pozdĺž Dunaja medzi lesom východne od mesta Enns. Podľa istých zmienok v rokoch 977 alebo 979 tiež pôsobil ako gróf v pohraničných Traungau a Sundergau. Leopoldovou hospodárskou základňou tak boli stále prevažne bavorské a nie rakúske majetky. Na území dnešného Rakúska však započal dlhý a náročný proces integrácie prerušený niekoľkými pohraničnými konfliktami so starými Maďarmi. Za jeho života došlo k prieniku cez Viedenský les,[4][5] svoje územie tak s pomocou Henricha II. posunul ďalej na východ až k rieke Fische v Dolnom Rakúsku.[1]

8. júla sa Leopold zúčastnil omše na počesť svätého Kiliána vo Würzburgu, kam ho pozval tamojší biskup.[8] Počas omše bol Leopold tragicky zavraždený strelou z luku. Útok bol o to nešťastnejší, že cieľom útoku bol pravdepodobne Heinrich von Scfaweinfurt[1] a nie Leopold. Malo ísť o pomstu za oslepenie Eberharda, biskupovho bojovníka. Leopold sa stačil vyspovedať a zomrel o dva dni neskôr.[8] V 15. storočí mu bola udelená prezývka Slávny (nem. der Erlauchte).[4]