Leopold Šťastný

Za česko-slovenské národné futbalové mužstvo debutoval 13. októbra 1937 v zápase proti Lotyšsku, ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti Rakúsku. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.[4] 6. júna 1940 nastúpil v zostave Slovenska v reprezentačnom zápase proti Bulharsku v Sofii.

V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR Jozef Tiso udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo Slovenska podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube. V roku 1942, po udelení výnimky, sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v Baťovanoch a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku 1949 ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.[2] Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre Jána Popluhára – Bimbo. [5][6] V apríli 1953 ho zatkla ŠtB a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla 1953 bol prepustený. Po prepustení opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 odišiel legálne do Rakúska a každý rok si obnovoval povolenie na pobyt. Do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. Od roku 2009 je vo viedenskej štvrti Donaustadt (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg")

28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. V roku 2018 vydal o Leopoldovi Šťastnom klub Slovan Bratislava v edícii Belasé legendy knihu.[7]