Leon Battista Alberti

Narodil sa v Janove a študoval v prestížnej škole učiteľa Barzizza v Padove. Neskôr študoval právo na Bolonskej univerzite. Doktorát z kanonického práva získal v roku 1428. Po štúdiách odišiel do Ríma a pôsobil ako štylista pápežských listov. So svojimi poznatkami latinčiny a taliančiny prepísal klasické životy svätcov a mučeníkov. Držal priorstvo v San Martino. Pôsobil aj ako poradca pápeža Mikuláša V. (bývalého spolužiaka z Bologne) v otázkach výstavby Ríma.

Spolu s vyhnaným pápežom Eugenom IV. odišli do Florencie. Vo Florencii bol ustanoveným kanonikom katedrály Santa Maria del Fiore. Obdivoval mohutnosť tejto katedrály a autora budovy Brunelleschiho.

V roku 1450 bol poverený prestavbou gotického chrámu Tempio Malatestiano v Rimini na pamätník miestneho vojvodcu Malatestu. Chrámu dominuje vstupná klenba, Albertiho obľúbený stavebný prvok. Strohé fasády chrámu neboli nikdy celkom dokončené. Alberti nebýval v Rimini, so svojimi spolupracovníkmi, ktorí boli zodpovední za väčšinu rekonštrukčných prác, si dopisoval. Rekonštruoval aj fasádu baziliky Santa Maria Novella, ktorá je ukážkou renesančnej architektúry a pamiatkou Florencie. Medzi jediné budovy, ktoré Alberti celé navrhol, patrí kostol San Sebastiano (1460) v Mantove a bazilika Sant´Andrea della Valle (1470) v Ríme. Venoval sa aj návrhu mesta Pienza.

Pred rokom 1435 napísal dielo De statua (O soche), kde sa venoval správnemu zobrazeniu výsledného sochárskeho diela a geometrickým pomôckam určeným na správne zachycovanie pomerov. V roku 1435 vydal v latinčine dielo De pictura (O maliarstve), ktoré o rok neskôr pod názvom Della pittura preložil do taliančiny. knihu venoval umelcom ako Filippo Brunelleschi, Donatello, Lorenzo Ghiberti a Masaccio. V diele sa zaberá geometriou, optikou a jej aplikáciou v maliarstve. V tomto diele sa ako prvý vedecky venoval perspektíve.

De re aedificatoria

Spis De Re Aedificatoria z roku 1452 je prvou renesančnou rozpravou o architektúre, podľa vzoru rímskeho spisovateľa Vitruvia a jeho diela „De architectura“.

Medzi menšie prínosy v pionierskych oblastiach kryptografie patrí dielo De componendis cifris, kde opísal jednu z prvých polyalfabetických šifier. Na diele Descriptio urbis Romae (Panoráma mesta Rím) s Albertim spolupracoval kozmograf Toscanelli. Pred smrťou vydal dialóg De iciarchia, kde opisuje vládu Mediciovcov nad Florenciou.

Alberti napísal aj dve komédie (Philodoxius a Momus), vydal knihu básní, knihy o láske, o rodine a domácom hospodárstve, o chove koní a psov a radu ďalších spisov.

• 
  Fasáda baziliky Santa Maria Novella vo Florencii
• 
  Klenby chrámu Tempio Malatestiano v Rimini
• 
  Kostol San Sebastiano v Mantove

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leon Battista Alberti na anglickej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leon Battista Alberti