Legovanie

Legovanie je pridávanie legujúcich prísad do vsádzky alebo do tekutého kovu, aby sa dosiahlo predpísané chemické zloženie.[1] Tento postup je dôležitý napríklad pri spracovaní ocele. Pri zlievaní drahých kovov označuje legovanie primiešanie prísady na dosiahnutie požadovanej rýdzosti, farby a pod.

Legovanie ocele

Legovaná oceľ vzniká pridaním iných kovov (prvkov) do ocele s nízkym obsahom uhlíka. Najčastejšie je to molybdén, mangán, nikel, chróm, vanád a kremík. Prvky s nízkou afinitou ku kyslíku je možné pridávať do vsádzky, reaktívnejšie po ukončení tavenia.[2]

Rozlišujú sa:[1]

  • nízkolegované (do 5 % iných kovov)
  • stredne legované (do 10 % iných kovov)
  • vysokolegované ocele (nad 10 % iných kovov)

Referencie
  1. legovanie. In: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
  2. legování oceli. In: Malá československá encyklopedie III I-L. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 755.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Legovaní na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.