Látka (filozofia)
Látka je opak tvaru, teda základ či podstata javu; konkrétne definície sa ale rôznia.
Názory na látku
- Látka je podľa Alberta Veľkého princíp, ktorý podmieňuje substanciu podliehajúcu konkrétnemu pohybu. Látka je deliteľná a od tejto deliteľnosti závisí mnohosť jednotlivých vecí. Je to mnohosť jednotlivých vecí nezávisí od rozličnosti foriem obsiahnutých v látke.[1][2]
- Látka je podľa Aristotela je jedna z príčin vecí (látková alebo materiálna príčina). Látka je večná. Látka je neurčitá a neurčiteľná podstata telies, a teda element možností a zmien, substrát premenlivosti a základ všetkého vznikania. Každej látke je vlastná entelechia.[2]
- Látka je podľa Büchnera existuje len v spojení so silou a vyznačuje sa nestvoriteľnosťou, nezničiteľnosťou, nekonečnosťou a stálou zmenou.[3][2]
- Látka je v klasickej fyzike totožná s hmotou.[2]
- Látka je podľa Tomáša Akvinského čisto potenciálny prvok každého materiálneho objektu, v ktorom jestvuje spolu s formou.[4][1][2]
Zdroje
- Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668.
- Látka - názory na ňu z FILITu.
- Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). Bratislava, Pravda 1987. 864 s.
- Welsch, W.: Estetické myslenie. Bratislava, Archa 1993. 168 s.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.