László Szabó (šachista)

László Szabó (* 19. marec 1917 – † 8. august 1998) bol maďarský šachový veľmajster. Narodil sa v Budapešti. Na medzinárodnú šachovú scénu prerazil v roku 1935 vo veku 18 rokov, keď vyhral na Maďarských šachových majstrovstvách, medzinárodnom turnaji v maďarskom Tatatóvárosi, kde ho vybrali, aby reprezentoval svoju krajinu na 6. šachovej olympiáde vo Varšave. Diváci na olympiáde obdivovali mladíkov útočný štýl, ktorý bol v rozpore s defenzívnym, pozičným štýlom jeho krajanov. Mladý Szabó údajne študoval pod vedením Gézu Maróczyho, ktorý bol v tom čase patriarchálnou postavou maďarského šachu a ktorý predtým trénoval budúcich majstrov sveta Maxa Euweho a Věru Menčíkovú.

László Szabó
maďarský šachový veľmajster
Narodenie	19. marec 1917 Budapešť, Maďarsko
Úmrtie	8. august 1998 (81 rokov) Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Commons	László Szabó
Biografický portál

Pred II. svetovou vojnou prišli ďalšie úspechy, vrátane jednoznačného víťazstva na Medzinárodnom šachovom kongrese v Hastingse 1938/39 (turnaji, s ktorým sa jeho meno ešte dlho potom spájalo). V tom čase začal pracovať ako bankár na devízovom trhu.

Po vypuknutí vojny ho odviedli do tábora nútených prác a neskôr ho zajali ruské jednotky, ktoré ho držali ako vojnového zajatca. Po vojne sa vrátil k šachu a zúčastnil sa na mnohých významných medzinárodných podujatiach. Skončil piaty na veľmi náročnom turnaji v Groningene v roku 1946, na ktorom sa zúčastnili aj Botvinnik, Euwe, Smyslov, Najdorf, Boleslavsky a Kotov. Na medzipásmovom turnaji v Saltsjöbadene v roku 1948 skončil druhý za Bronsteinom, ale v Hastingse v roku 1947/48, Budapešti v roku 1948 a Hastingse v roku 1949/50 obsadil prvé miesto. Piate miesto na medzipásmovom turnaji v Saltsjöbadene v roku 1952 a v Gothenburgu v roku 1955 mu zaručilo miesto na turnaji kandidátov. Najbližšie k titulu majstra sveta sa dostal na svojom treťom a poslednom turnaji kandidátov, ktorý sa konal v Amsterdame v roku 1956, kde sa delil o tretie miesto s Bronsteinom, Gellerom, Petrosianom a Spasskym za Smyslovom a Keresom.

Na medzinárodnej scéne sa mu darilo aj v 60. a 70. rokoch. Bol prvý v Záhrebe v roku 1964, prvý v Budapešti v roku 1965 (s Polugajevským a Tajmanovom), prvý v Sarajeve v roku 1972, prvý v Hilversume v roku 1973 (s Gellerom) a o prvé miesto sa delil aj v Hastingse v roku 1973/74 (s Gennadij Kuzmin, Timmanom a Talom).

Celkovo reprezentoval Maďarsko na 11 olympiádach, päťkrát otváral turnaj a veľakrát predviedol medailové partie. V roku 1937 získal tímovú striebornú medailu i striebornú medailu v súťaži jednotlivcov, v roku 1952 bronz v súťaži jednotlivcov, v roku 1956 tímový bronz a v roku 1966 tímovú bronzovú medailu a striebornú medailu v súťaži jednotlivcov.

Szabó bol najlepším maďarským hráčom takmer 20 rokov (nakoniec ho v roku 1963/64 porazil Lajos Portisch) a na vrchole svojich síl bol jedným z 12 najlepších hráčov na svete.

Jeho rodina darovala celú Szabóovu šachovú knižnicu a jeho dokumenty do Zbierky šachu a dámy Johna G. Whitea v Clevelandskej verejnej knižnici. Zbierka šachu a dámy Johna G. Whitea je najväčšou šachovou knižnicou na svete (nachádza sa v nej 32 568 zväzkov, vrátane 6 359 zväzkov viazaných periodík).