Kuora malajská

Je hnedo sfarbená, má žlté prúžky na hlave a krku. Karapax má hladký a klenutý so žltým prúžkom na jeho okraji. Plastrón má farbu pastelovo žltú s čiernymi a hnedými škvrnami, nevykrojený pri chvoste. Končatiny má šedočierne. Na prstoch má silné pazúry. Samce aj samice je neľahké odlíšiť. Samce majú dlhší, hrubší chvost a samičky majú klenutejší karapax.[1] Je veľká 20 – 25 cm (karapax).[2]

Dokáže sa celá uzavrieť do panciera. Niekedy sa vydá aj ďaleko od vody. Veľmi rada sa slní. Nie je plachá, možno ju teda zastihnúť na vyčnievajúcich kameňoch a kmeňoch. Žije asi 15 rokov. Je aktívna cez deň, k zimnému spánku sa neukladá.[3]

Živí sa hmyzom, bezstavovcami, drobnými stavovcami, ale aj rastlinami a spadnutými plodmi. Potravu loví pod vodou aj zbiera na súši.[4] Mláďatá sa živia takmer výhradne mäsom.[1]

Pohlavnej dospelosti samička dosahuje piatym až šiestym rokom a samec v ôsmich rokoch.[1] Pred párením potrebuje osemtýždňový pokoj. Po období pokoja sa pári.[3] Pri dvoriacom rituále samec vylezie na samičku a zatlačí pazúry na jej hlavu. Samička svoju hlavu zasunie do panciera a vystrčí svoju zadnú časť. K páreniu dochádza vo vode.[1] Aj pri chove v zajatí sa dobre rozmnožujú.[5]

Samica kladie vajcia dvakrát až štyrikrát za sezónu, v apríli až júni.[2] Znáša 2 vajcia o hmotnosti 15 – 20 g. Inkubačná doba je asi 48 – 54 dní. Mláďatá vážia 14 g a sú veľké asi 4 cm.[4] Mláďatá trávia vo vode oveľa viac času, ako dospelé korytnačky.[5]

Obýva močiare, tône, zavlažovacie kanály, jazerá, rieky, plytké vody a vlhkú súš. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, od Indie po Mjanmarsko, v krajinách Bangladéš, Malajzia, Thajsko, Filipíny, tiež na Kube, vysadená bola aj na Floride.[2]

Patrila k najbežnejším korytnačkám v juhovýchodnej Ázii, ohrozuje ju však obchod s korytnačím mäsom, ktorý ju tlačí na pokraj vyhubenia.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva amboinská na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuora malajská

• Kuora malajská v ZOO Bojnice