Kultový film

Kultové filmy sú filmy ktoré majú získaných vysoko oddaných no väčšinou relatívne malý okruh fanúšikov. Často sa stáva, že takéto filmové diela sa, aj napriek počiatočnej nevôli kritikov, stanú slávnym a dostanú sa z okruhu záujmu obdivovateľov a sú potom akceptované a slávne aj u širšej verejnosti. Príkladmi sú filmy 2001: Vesmírna odysea (1968), Mechanický pomaranč (1971), The Rocky Horror Picture Show (1975), Taxikár (1976), Bojovníci (1979), Blade Runner (1982), Modrý zamat (1986), a Pulp Fiction (1994).[1] Veľa kultových filmov prekročilo svoj pôvodný status kultu a začali byť považované za klasické filmové diela, ďalšie sú označované za „také zlé, že sú až dobré“ („so bad it's good“) a ich osudom je zostať nezrozumiteľnými. Zároveň nie všetky filmy, ktoré majú svojich zanietených fanúšikom musia byť kultovými.

Termín „kultový film“ prvýkrát použil na začiatku 80. rokov v svojej knihe Cult Movies americký filmový kritik a športový novinár Danny Peary. Tento termín je používaný na označenie filmov, ktoré spočiatku nemali významný komerčný úspech, či uznanie u kritikov, no neskôr si získali malú, zvyčajne fanaticky oddanú fanúšikovskú základňu, no nájdu sa aj určité výnimky, ktoré sú vedené v mylnej predstave o kultových klasických filmoch, a ich definícii že „sú to filmy ktoré buď milujete, alebo nenávidíte“. Kultové filmy bývajú známe svojou excentrickosťou, nesledujú tradičné štandardy filmovej tvorby hlavného prúdu kinematografie. Kultové filmy sú často považované za kontroverzné, sú známe svojim vybočením od zaužívaných spôsobov rozprávania príbehov a štandardných výrobných technických postupov.[2]