Kultúrna stredoslovenčina

Kultúrna stredoslovenčina (iné názvy: kultúrna stredná slovenčina, stredoslovenská kultúrna slovenčina) bol variant kultúrnej predspisovnej slovenčiny - nekodifikovaná nadnárečová forma slovenčiny od vrcholného stredoveku do konca 18. storočia, ktorá vznikla na západnom Slovensku na základe stredoslovenských nárečí, reči mešťanov a domácej drobnej šľachty.

V písanej podobe vznikla a vyvíjala sa v stredoslovenskej oblasti na základe ústnych kultúrnych prejavov, ktoré svojím vznikom siahajú do 11. stor. V 13.-14. storočí ju v mestskom a zemianskom prostredí prezentovali ústne verejné žánre (rokovania, verejné vyhlásenia a pod.). Súvislé texty sú doložené od 16. storočia. Kultúrnu stredoslovenčinu najčastejšie reprezentujú dokumentárne a literárne žánre. Zo začiatku 17. storočia je známy aj tlačený text (Ostrihomský rituál, 1625). Na rozhraní 18. a 19. storočia sa rozšírilo organizované zbieranie stredoslovenského slovesného folklóru a inej ústnej literárnej tvorby. Záznamy v prvej polovici 19. storočia vyšli tlačou (J. Čaplovič, P. J. Šafárik, J. Kollár).

Jazyk písomností aj tlačí v tomto kultúrnom útvare predspisovnej slovenčiny odráža nadnárečový úzus vzdelanej stredoslovenskej honorácie (kňazov, notárov, správcov a podobne) alebo zemanov. Tento úzus geneticky súvisí s exponovanými stredoslovenskými nárečiami najmä v severozápadnej časti stredného Slovenska, t. j. s nárečiami na dolnej Orave, v Liptove, Turci a na okolí Zvolena. Texty charakterizuje výskyt starších i novších stredoslovenských zvláštností (napríklad l za dl a tl, prípady rat-, lat-, v nominatíve plurálu v slovách prestieralá, lakeť, ražeň, hajdúsi) i mladších osobitostí (napríklad výskyt ä, dvojhlások ie, uo, ia, mäkkých spoluhlások ď, ť, ň, ľ, tvary dobruo, dobrieho). V niektorých textoch sa možno stretnúť aj s javmi charakteristickými pre juhovýchodný areál strednej slovenčiny (dobrího, chodímd). Vyskytujú sa aj javy českého pôvodu (toho dne, když, pak a iné) a v lexike aj slová z latinčiny, nemčiny a maďarčiny.

Na ústnej forme kultúrnej stredoslovenčiny založil Ľudovít Štúr svoju kodifikáciu slovenčiny.