Kto odchádza v daždi...
Kto odchádza v daždi... je slovenský film režiséra Martina Hollého ml. a scenáristu Tibora Vichtu nakrútený v roku 1975 podľa románu Jána Jonáša V znamení panny.
Kto odchádza v daždi... | |
---|---|
Originálny názov | Kto odchádza v daždi... |
Dĺžka | 85 minút |
Štát | Slovensko |
Pôvodný jazyk | slovenský |
Rok | 1975 |
Spoločnosť | Slovenská filmová tvorba |
Filmový štáb | |
Réžia | Martin Hollý ml. |
Produkcia | Slovenská filmová tvorba Bratislava |
Scenár | Tibor Vichta |
Hudba | Zdeněk Liška |
Kamera | Karol Krška |
Obsadenie | |
Obsadenie
| |
|
Dej
Dramatický príbeh zachytáva osud bíreša Haštiaka, ktorý sa po pozemkovej reforme v pohnutých rokoch 1947-48 snaží vyrovnať gazdovi Križanovi a musí prehodnocovať svoje životné hodnoty. Aj napriek tomu, že film vznikol v čase „normalizácie“, Martin Hollý sa vyhol schematickým a ideologickým motívom, príznačným pre značné množstvo Československých filmov tej doby a sústredil sa na prerozprávanie príbehu a dôveryhodnosť postáv.
Dej je rámcovaný ako rozprávanie hlavnej postavy, Pavla Haštiaka o svojom príbehu. Bíreši na čele s Pavlom Haštiakom prichádzajú na bicykloch do dediny po tom, ako každému boli pridelené štyri hektáre pôdy. Haštiak sa chce majetkovo vyrovnať dedinským gazdom tak, že chce svoju dcéru Zuzu vydať za mladého bíreša Družka, ktorého odmalička vychovával. Tá je však zamilovaná do Jana, syna gazdu Križana. Odmieta si vziať Družka, pretože sa cíti skôr ako jeho sestra než nastávajúca manželka. Haštiakova spätosť s pôdou a túžba vyrovnať sa Križanovi je tak veľká, že k svadbe nakoniec dôjde.
Po svadbe má Haštiak spolu s Družkovým podielom osem hektárov pôdy, ktoré môže obrábať, no nedarí sa mu kvôli veľkým suchám, ktoré ničia úrodu. Zuza naďalej tajne chodí za Križanovým synom a odmieta spať s Družkom v jednej izbe. Vzťahy v rodine sa kazia. Družkovi gazdovanie moc nehovorí a úroda je slabá. Tajomník národného výboru Jozefko nechce ustúpiť na kontingentoch a dáva možnosť založiť družstvo. Haštiakova hrdosť a otrocká závislosť od vlastnenia zeme sú však proti.
Kontingenty nestíha splácať ani gazda Križan, ktorému kvôli tomu Jozefko zakáže zabíjačku. Križan aj napriek zákazu prasa zakľaje a mäso a jaternice schová do prázdnych úľov. Pri prehliadke pomôže Haštiak policajtom nájsť mäso a prehĺbi tak nenávisť gazdov voči bírešom. Pri zakladaní JRD a odvádzaní kráv na družstvo sa v dedine strhne bitka. Zuza si čím ďalej tým viac rozumie s Družkom. Rozhodnú sa, že tiež vstúpia do družstva a zoberú si svoj podiel od Haštiaka. Ten nakoniec odchádza z dediny pešo, zlomený a za silného dažďa.
Ocenenia
- 1975: Prémia SLF a ZSDU za umelecký výkon vo filme pre Karola Kršku
- 1975: Cena Čs. výboru ZDU za najlepší ženský herecký výkon "za postavu Zuzy" pre Emíliu Vašáryovú na 13. Festivale československého filmu - FČSF Praha 1975
Zdroje
- Archív SFÚ
- MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin, Osveta, 1997, s 357
- www.sfd.sk