Kryštálový tvar

Kryštálový tvar v širšom zmysle alebo kryštál v užšom zmysle je kryštál pravidelne ohraničený plochami a hranami.

Kryštálový tvar v užšom zmysle, presnejšie jednoduchý kryštálový tvar alebo jednoduchý tvar je súbor všetkých plôch a ich zoskupenie na kryštáli, ak sú tieto plochy rovnocenné (rovnocenné znamená, že majú rovnaké fyzikálne, chemické, štruktúrne a morfologické vlastnosti). Súbor rôznocenných (teda nie-rovnocenných) plôch je spojka, inými slovami: Kombináciou jednoduchých tvarov vznikajú tzv. spojky.

Každá kryštálová sústava zahŕňa viaceré kryštálové tvary.

Delenie jednoduchých kryštálových tvarov

Existujú tieto jednoduché kryštálové tvary, ktoré sa ešte ďalej delia (čiarkami sú oddelené synonymá):

  • uzavreté (môžu sa vyskytovať v kombinácii s inými tvarmi, ale aj samostatne, pretože úplne vymedzuje priestor kryštálu)
    • Didodekaéder, dyakisdodekaéder, lichobežníkový dvadsaťštvorsten (24 lichobežníkových plôch)
    • Dipyramída, dvojihlan (2 pyramídy združené vodorovnou rovinou súmernosti kolmou na spojnicu ich vrcholov)
    • Disfenoid (4 rôznobežné trojuholníkové plochy)
    • Hexaéder, kocka, šesťsten, kubus (6 štvorcových plôch, každá z nich je rovnobežná s dvomi osami, tretia utína v základnom parametri* a je na ňu kolmá)
    • Hexaoktaéder, hexakisoktaéder, štyridsaťosemstem, diamantotvar (48 trojuholníkových plôch, každá z nich utína všetky tri osi v rôznych konečných vzdialenostiach)
    • Hexatetraéder, hexakistetraéder, štvorstenový dvadsaťštyristen (24 trojuholníkových plôch, každá z nich utína všetky tri osi v rôzne veľkých konečných vzdialenostiach)
    • Oktaéder, osemsten (8 plôch, každá z nich utína všetky tri osi v rovnakej konečnej vzialenosti)
    • Pentagón-dodekaéder, pentagonálny dodekaéder, päťuholníkový dvanásťsten, pyritotvar, kyzotvar (12 päťuholníkových plôch, každá z nich je rovnobežná s jednou osou, na druhej utína základný parameter a na tretej predĺžený parameter)
    • Pentagón-trioktaéder, pentagón-ikositetraéder, gyroéder, plagiéder, päťuholníkový dvasaťštyristen (24 päťuhľoníkových plôch, každá z nich utína všetky tri osi v rôznych konečných vzdialenostiach)
    • Pentagón-tritetraéder, tetraedrický pentagón-dodekaéder, tetartoéder (12 päťuholníkových plôch, každá z nich utína všetky tri osi v rôzne veľkých konečných vzdialenostiach)
    • Rombododekaéder, rombický dodekaéder, koštvorcový dvanásťsten, granátotvar (12 kosoštvorcových plôch, každá z nich je rovnobežná s jednou osou a ostatné dve utína v rovnakých konečných vzdialenostiach)
    • Romboéder, klenec (kosoštvocové plochy, tavr podobný trapezoédru)
    • Skalenoéder (tvar podobný trapezoédru, je však tvorený trojuholníkovými plochami)
    • Tetraéder, štvorsten (4 plochy, každá z nich utína všetky tri osi v rovnakej konečnej vzdialenosti)
    • Tetragón-trioktaéder, deltoid-ikositetraéder, deltoidický dvadsaťštyristen, leucitotvar (24 deltoidných plôch, všetky utínajú na jedenj ose základný parameter, na ostatných dvoch predĺžené – rovnako veľké - parametre)
    • Tetragón-tritetraéder, deltoid-dodekaéder, deltoický dvanásťsten (12 deltoidických plôch, každá z nich utína na dvoch osiach základné parametre, na tretej predĺžený parameter)
    • Tetrahexaéder, tetrakishexaéder, kockový dvadsaťštaristen, kazivcotvar (24 plôch, každé štyri z nich pripadajú na jednu plochu mysleného hexaéderu, každá plocha je rovnobežná s jednou osou, na druhej utína základný parameter a na tretej predĺžený parameter)
    • Tetraéder (podobný dipyramíde, ale so štvoruhoľníkovými plochami)
    • Trigón-trioktaéder, triakisoktaéder, trojuholníkový dvadsaťštyristen (24 plôch, každé tri pripadajú na jednu plochu mysleného oktaédera, každá z nich utína na dvoch osiach zíkladné parametre, na tretej predĺžený parameter)
    • Trigón-treitetraéder, triakistetraéder, trojuholníkový dvanásťsten (12 plôch, každé tri pripadajú nad jednu plochu mysleného tetraédra, všetky utínajú na jednej osi základný parameter, na ostatných dvoch predĺžené –rovnako dlhé - parametre)
  • otvorené (môžu sa vyskytovať len v spojke, teda v kombinácii s inými kryštálovými tvarmi, pretože priestor kryštálu úplne neuzatvárajú):
    • Dóma, strechan, planárny diéder, domatický diéder (2 rovnobežné plochy združené rovinou súmernosti)
    • Pedión, monoéder (1 plocha)
    • Pinakoid (2 protiľahlé rovnobežné plochy)
    • Prizma, hranol (najmenej tri plochy ležiace v pásme**)
    • Pyramída, ihlan (najmenej 3 rôznobežné trojuholníkové plochy pretínajúce sa v spoločnom vrchole)
    • Sfenoid, klinotvar, axiálny diéder (2 rôznobežné plochy združené pravoľavou dvojčatnou osou***)


(*) Parameter je časť osi súmernosti od začiatku osového kríža k jej priesečníku s kryštálovou plochou; pri jednoduchých kryštálových tvaroch ide o základné parametre (odvodené sa merajú základnými parametrami ako mernými jednotkami)
(**)Pásmo je súbor najmenej troch kryštalovýh plôch pretínajúcich sa v rovnobežných hranách (skutočných alebo myslených)
(***)Dvojčatná os alebo digýra je os, pomocou ktorej možno kryštál uviesť do dvoch polôch rovnocenných s východzou polohou pomocou dvojitého otočenia o 180 stupňov
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.