Krupinská planina

Krupinská planina alebo staršie Krupinská výšina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria.

Krupinská planina
(Krupinská výšina)
geomorfologický celok
Štát Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Veľký Krtíš, Zvolen, Krupina, Levice
Nadradená
jednotka		 Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky		 Štiavnické vrchy
Pliešovská kotlina
Javorie
Ostrôžky
Juhoslovenská kotlina
Podunajská pahorkatina
Podradené
jednotky		 Bzovícka pahorkatina
Dačolomská planina
Modrokamenské úboče
Závozská vrchovina
Súradnice 48°17′0″S 19°12′0″V
Najvyšší bod Kopaný závoz
 - výška 775 m n. m.
Rozloha 853 km² (85 300 ha)
Geologické zloženie neovulkanity
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
Wikimedia Commons: Krupinská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Vymedzenie

Na východe susedí pohorie Ostrôžky, severným smerom leží Javorie a Pliešovská kotlina. Severozápadným smerom nadväzujú Štiavnické vrchy, západne krajina klesá do Podunajskej pahorkatiny. Južný a juhovýchodný okraj lemuje Juhoslovenská kotlina.[1]

Delenie

Krupinská planina sa člení na 4 podcelky:[1]

Charakteristika

Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 775 m n. m. vysoký Kopaný závoz neďaleko obce Senohrad, ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný.[2] Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m. Nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.

Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa. Medzi významné patrí Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava.

Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.