Kruhovky

Kruhovky alebo staršie vlastné pásomnice (lat. Cyclophyllidea) sú rad triedy pásomníc. Ich scolex má po obvode štyri okrúhle prísavky (bothrie) a u väčšiny druhov aj veniec háčikov (rostellum) úplne vpredu. V zjednodušených vývinových cykloch sa striedajú medzihostiteľ s definitívnym hostiteľom. Z vajíčka sa v tráviacej sústave medzihostiteľa liahne onkosféra – má 6 háčikov, no je bez obrvenia. Prevŕta sa stenou čreva a usadí sa v mäkkých tkanivách, kde sa mení na uhor – zapuzdrené vyčkávacie štádium (štádiá procerkoida a plerocerkoida sú teda potlačené). Uhor je vlastne vačok s pevným kutikulárnym obalom.

kruhovky
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia Atrochozoa Kmeň (phylum) ploskavce (Plathelminthes) Podkmeň (subphylum) Cercomeromorpha Trieda (classis) pásomnice (Cestodes) Podtrieda (subclassis) pásomnice (Eucestoda) Rad (ordo) kruhovky (Cyclophyllidea)
Vedecký názov
Cyclophyllidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Najčastejšie typy sú:

• cysticerkoid – uhor s jednou hlavičkou, vliačenou dovnútra vačku. Má chvostík podobne ako cerkárie. Tvorí sa hlavne u pásomníc, ktorých medzihostiteľ je článkonožec. Ostatné typy nemajú chvostík;
• cysticerkus – najčastejší typ uhra s jednou vliačenou hlavičkou;
• coenurus – väčší uhor s viacerými vliačenými hlavičkami;
• echinokokus – obyčajne veľký uhor s materským vačkom, v ktorom sa nepohlavne (delením alebo

pučaním) tvorí množstvo dcérskych vačkov s viacerými hlavičkami.

Dospelé pásomnice žijú v čreve suchozemských mäsožravcov (príp. všežravcov), ktoré sa nakazia konzumáciou medzihostiteľa so zapuzdrenými štádiami.