Krokodíl filipínsky

Krokodíl filipínsky bol opísaný v roku 1935, a to ako samostatný druh. V 50.-70. rokoch 20. storočia bol často považovaný za poddruh krokodíla novoguinejského, a to pod názvom krokodíl novoguinejský mindorský[1] (Crocodylus novaeguineae mindorensis). Od konca 70. rokov sa definitívne znova považuje za samostatný druh.[2][3]

Krokodíl filipínsky obýva len malé jazerá a rybníky, malé riečne prítoky a močiare na Filipínach.

Krokodíl filipínsky nedorastá do takých rozmerov ako krokodíly obývajúce slané vody a pochádzajúce z rovnakej oblasti, zato spoločným znakom je relatívne široký nos a vysoko obrnené telo. Je to pomerne malý krokodíl, pretože dĺžka tela samcov väčšinou nepresiahne 3 m, samice sú mierne menšie. Mláďatá sú tmavo sfarbené, dospelí jedinci sú obvykle zlatohnedí.

O spôsobe života krokodíla filipínskeho nie je príliš veľa informácií. Živí sa hlavne bezstavovcami, občas aj malými stavovcami. Samica stavia relatívne malé (1,5 na šírku × 0,5 m na výšku) kopcovité hniezdo, do ktorého znesie 7 až 20 vajec. Inkubačná doba trvá zhruba 85 dní a samica mláďatám poskytuje rodičovskú starostlivosť.

V súčasnosti je na Filipínach lov krokodílov filipínskych prísne zakázaný, ale aj napriek tomu je tento druh krokodíla stále ohrozovaný ničením jeho prirodzeného biotopu, vyberaním hniezd, ale tiež lovením rýb pomocou dynamitu [4], vďaka čomu je na Červenom zozname IUCN zaradený do kategórie kriticky ohrozených druhov. Patrí vôbec medzi najviac ohrozované druhy na Filipínach. Odhaduje sa, že vo voľnej prírode žije už len 200 dospelých jedincov schopných rozmnožovania [5].

2. S. 37
5. http://www.gpz.org/conservation.html

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krokodíl filipínsky
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krokodíl filipínsky

• Crocodylus mindorensis (SCHMIDT, 1935) (po anglicky)