Krátkonôžka štíhla
Krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii) je druh z čeľade scinkovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krátkonôžka štíhla patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, je to bežný druh ale na okrajoch svojho areálu rozšírenia je zriedkavejšia.[1]
krátkonôžka štíhla | |||
V Izraeli | |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
(globálne[1]) | |||
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Ablepharus kitaibelii Bibron & Bory de Saint-Vincent, 1833 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
|
Rozšírenie
Žije vo Východnej Európe a Juhozápadnej Ázií. Na Slovensku sa vyskytuje poddruh Ablepharus kitaibelii fitzingeri (Mertens, 1952).[2]
Opis
Je to malý a nenápadný jašter.[2] Je veľmi plachý, žije pod kameňmi a listami na suchých lúkach, svahoch a poliach. Má hnedé až bronzové sfarbenie, s medeným leskom, s čiernymi pruhom pozdĺž boku. Jeho viečka sú na rozdiel od ostatných scinkov nepohyblivé.
Dorastá do 11 cm, samica je kratšia, pretože nemá taký dlhý chvost ako samec. Samice majú silnejšie telo. Hlava má tvar kužeľa, so špicatejším nosom, bez krčného límca. Končatiny sú krátke a ďaleko od seba. Na konci chvosta majú krátky tŕňovitý výrastok.[2]
Je to vajcorodý druh. Kladie dve až štyri veľké vajcia.[2]
Výskyt a stav na Slovensku
Krátkonôžka štíhla žije na juhu a juhovýchode Slovenska vo svetlých lesoch a lesostepiach.[2]
Ekosozologický status od roku 2001 LR:lc - menej ohrozený druh.[3]
Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1000 – 5000 jedincov na 12 lokalitách. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli klesajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.
Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 894 – 4178 jedincov, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 830 km². Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2019) bol stúpajúci. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako stabilná.
Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[6] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie a rovnako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[7]
Ochrana
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[9] a smernici o biotopoch (Príloha IV).
Referencie
- IUCN Red list 2020.1. Prístup 27. marca 2020
- ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi. Praha : SZN, 1990. ISBN 80-209-0053-5. s. 97
- BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 - 149.
- https://www.interregeurope.eu/bioregio/
- Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
- Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krátkonôžka štíhla
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krátkonôžka štíhla