Kostol svätých Kozmu a Damiána (Sedliacka Dubová)

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1397. Sedliacka Dubová bola v tej dobe jedno z piatich cirkevných centier Dolnej Oravy a kostol slúžil pre obyvateľov niekoľkých okolitých dedín. V tom čase sa jednalo o drevený kostol s farou a cintorínom v blízkosti, jeho presná podoba však nie je známa. Pravdepodobne v 16. storočí popri fare vznikla aj škola.

Za vlády Juraja Turza sa na oravských farách rozšíril protestantizmus a v roku 1603 začal v kostole pôsobiť prvý evanjelický farár.

Pohľad z lode kostola na vežu. Uprostred je viditeľný obrys strechy niekdajšej drevenej lode, vpravo zvyšok sgrafitovej výzdoby.

Medzi rokmi 1625 a 1642 bol kostol zrekonštruovaný a bola postavená renesančná kamenná veža, ktorá sa zachovala dodnes. Omietka veže je zdobená charakteristickou sgrafitovou výzdobou. Loď kostola bola drevená. Na veži je dodnes viditeľný obrys strešných trámov, ktorý svedčí o tom, že táto drevená loď bola o niečo menšia než súčasná kamenná loď.

Počas Pikovho a Tököliho povstania bola Sedliacka Dubová vyplienená a zničená postupujúcimi vojskami. V tom čase sa na fare niekoľkokrát vystriedali katolícki a evanjelickí duchovní až do roku 1709, kedy sa farnosť stala katolíckou.

V rokoch 1735-1754 bol kostol opäť prestavaný, drevená loď bola nahradená kamennou barokovou loďou. Loď bola zastrešená kamennou klenbou, ktorú pred vplyvom počasia chránila ešte drevená strecha. Vnútri lode bol drevený chórus, kazateľnica a barokový oltár. V rámci tejto prestavby pravdepodobne vznikli aj dve brány v obvodovom múre kostola (dubovianska a dlžianska, vedúce do dvoch najbližších dedín) a dve kaplnky postavené vedľa dubovianskej brány.

Význam kostola sv. Kozmu a Damiána však napriek prestavbe postupne upadal. Od roku 1787 sa osamostatňovali okolité farnosti a budovali si vlastné kostoly. Samotná Sedliacka Dubová, pôvodne postavená hlavne na úpätí vrchu Žiar, sa časom rozšírila do údolia Oravy, ďalej od kostola. V priebehu 18. storočia sa dole do dediny presťahovala aj škola a fara. Počas prestavby kostola si miestni obyvatelia zvykli chodiť do provizórnej drevenej kaplnky v dedine a používali ju naďalej aj po ukončení prestavby, pretože bola ľahšie dostupná.

V 19. storočí sa rozhodli nahradiť drevenú kaplnku novým kostolom. Keďže v dedine nesmeli byt súčasne dva kostoly, v roku 1880 zo starého kostola na kopci strhli strechu a odniesli oltár. V rokoch 1880-1886 bol v dedine postavený nový kostol v neogotickom slohu, zasvätený archanjelovi Michalovi.