Korozluky (zámok)
Zámok Korozluky je klasicistický zámok nachádzajúci sa na južnom svahu Jánskeho vrchu nad obcou Korozluky v okrese Most v Úsťanskom kraji. Od roku 1958 je chránený ako kultúrna pamiatka ČR.[1]
| Korozluky | |||
| zámok | |||
 priečelie | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Úsťanský kraj | ||
| Okres | Most | ||
| Obec | Korozluky | ||
| Súradnice | 50°28′46″S 13°43′32″V | ||
| Staviteľ | František Václav Rajský z Dubnice | ||
| Štýl | Klasicizmus | ||
| Vznik | okolo roku 1775 | ||
  Korozluky Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Korozluky Castle | |||
| Webová stránka: www.zamekkorozluky.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Vznik a premeny
Na mieste dnešného zámku stála stredoveká tvrdza spomínaná prvýkrát už v roku 1408, ktorá neskôr zanikla. Okolo roku 1775 dal na jej mieste František Václav Rajský z Dubnice, krajský hajtman litoměřického kraja vystavať neskoro barokový jednoposchodový kaštieľ. Stavba bola v roku 1786 súdne predaná na zaplatenie dlhov. Zámok v roku 1806 nechal vtedajší majiteľ rytier Václav Beníško z Dobroslavi prestavať do klasicistickej podoby ako jednoposchodovú dvojkrídlovú stavbu. V roku 1848 sa stali majiteľmi zámku pivovarskí podnikatelia z Mostu Alex a Josef Fleischeroví, ktorí ho v roku 1870 prestavali do dnešnej podoby. V roku 1887 kúpila zámok rodina Richterových a vlastnila ho až do konfiškácie v roku 1945.
Zámok po roku 1945
Po druhej svetovej vojne slúžil kaštieľ ako ubytovňa, potom sa jeho používateľom stalo družstvo Včela, krátko aj miestne JRD. V roku 1960 bolo na zámku zriadené odborné poľnohospodárske učilište, ktoré však bolo následne preložené do Podbořan. S plánovanou adaptáciou zámku na školu vrátane prístavby učební a telocvične sa síce započalo, ale nikdy nebola dokončená. Potom zámok slúžil ako administratívna budova Státního statku Bílina a nakoniec ako sklady civilnej obrany pre Okresný národný výbor v Moste. Po vyprataní bola stavba ponechaná osudu, až sa z nej stala ruina s obvodovými múrmi bez strechy. Rovnako poškodený bol aj priľahlý park a kaplnka. Na objekt bol preto vydaný demolačný výmer.
Obnova zámku
V roku 1994 získal torzo zámku architekt Miroslav Perout ako náhradnú reštitúciu za hračkársku továreň v Mělníku a začal jeho obnovu. Novému majiteľovi sa podarilo na záchranu získať jednak dotácie od okresného úradu a ďalej v rámci Programu záchrany architektonického dedičstva ČR Ministerstva kultúry bola vykonaná hrubá stavba. Potom prispel Ústecký kraj na opravu interiérov a priľahlého zámockého parku. Park sa dostal tiež do Programu na obnovu záhrad a parkov Ministerstva životného prostredia.
Zámocký park
Park vrátane obory nechali na konci 19. storočia zriadiť vtedajší majitelia Richterovi. Tí tiež nechali pri príjazdovej ceste vystavať kaplnku sv. Jozefa v podobe rotundy.
Devastácia sa nevyhla ani parku. Postupne zarastali náletovými drevinami a priestor slúžil ako skládka odpadu, predovšetkým popola a škvary z kotolne.
Regenerácia zámockého parku počíta s postupným vyčistením a vysadením parku novými stromy aj teplomilnými a suchomilnými rastlinami, ktoré sú typické pre neďaleké chránené územie - národnú prírodnú pamiatku na Jánskom vrchu. V parku už bola obnovená kaplnka sv. Jozefa, ktorú v roku 2004 znovu vysvätil litoměřický biskup Josef Koukl. Park bude doplnený lavičkami a sochami.
Súčasnosť
V súčasnosti sú na zámku dve pamiatkové expozície. V prízemí je sakrálne umenie z mobiliáru starých mostových kostolov, na poschodí potom zámocké interiéry z 18. a 19. storočia. Zámok je pre verejnosť prístupný po dohode s majiteľom zámku pánom Peroutom.
Celý areál zámku je už dnes využívaný aj k ďalším kultúrnym a spoločenským účelom. V roku 2008 sa v parku a zámku pre verejnosť uskutočnil spoločenský večer Veľká nočná hudba, ktorý má pokračovanie v roku 2009.
Referencie
- Katalóg kultúrnych pamiatok Česka [online]. 2015-05-22. Dostupné online.
Literatúra
- ANDĚL, Rudolf, a kol. Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Moravě a ve Slezsku: Severní Čechy [online]. Praha : Nakladatelství Svoboda. Kapitola Korozluky – zámek, s. 212–213.
- MACAN, Jiří. Pravnuk císařského dvorního rady opravil Korozluky. Kulturní kalendář Mostecka Pontanus, september 2007, roč. 2, čís. 7, s. 20–21. Dostupné online.
- VESELÝ, Jan. Splnil si sen, zachránil zámek. Rodina ale málem zbankrotovala [online]. Praha : IDNES.cz, 2009-11-12, [cit. 2015-05-22]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Korozluky (zámek) na českej Wikipédii.