Konstantin Vasilievič Ivanov

Minca, 1 rubeľ s podobizňou K. V. Ivanova

Konstantin Vasilievič Ivanov sa narodil do bohatej sedliackej rodiny žijúcej v Slakbaši, v ruskej provincii Ufa. Vďaka zmýšľaniu Konstantinovho otca sa všetkým jeho ôsmim deťom dostalo dostalo vzdelanie. V roku 1902 Konstantin dokončil školu v Slabaši a odišiel študovať do Belebeju a odtiaľ za učiteľa do Simbirsku (dnes Ulianovsk). Potom, čo sa zúčastnil na protestoch proti cárskemu režimu bol v roku 1907 zo štúdii vylúčený a na čas sa vrátil do rodnej dediny. Jeho bývalý učiteľ, čuvašský osvietenec Ivan Jakovlevič Jakovlev ho však krátko na to povolal späť do Simsibirsku, kde sa pod jeho vplyvom stal prekladateľom ruskej poézie do čuvaštiny a začal tvoriť aj vlastné diela. Vytvoril mimo iné preklady Michaila Jurieviča Lermontova, Nikolaja Platonoviča Ogariova, Alexeja Vasilieviča Koľcova a Nikolaja Aleksejeviča Nekrasova. Ako prvý zaviedol sylabotonický verš do čuvaštiny a vytvoril čuvašský šlabikár, či učebnice literatúry.[1] V roku 1909 zložil učiteľské skúšky,[2] a stal sa učiteľom kreslenia a kaligrafie na ženskom učilišti vytvorenom pri učiteľskom ústave v Simbirsku. Okrem maliarstva ho zaujala aj fotografia. V roku 1914 Konstantin dostal tuberkulózu a o rok neskôr chorobe podľahol.[4][3]

I napriek pomerne krátkemu životu Ivanov vytvoril veľké množstvo vlastných diel a prekladov. Vo svojich dielach Ivanov vystupoval proti národnostnému a sociálnemu útlaku, vzdelanostnej zaostalosti a porušovaniu práv jednotlivcov v Ruskej ríši. Medzi jeho významné diela patria: balady Železná valcha (Timěr tylǎ) a Vdova (Tǎlǎch arǎm), veršovaná rozprávka Dve dcéry (Ikě chěr), či tragédia Diablov otrok (Šujttan čuri). Ivanovovým najvýznamnejším dielom je lyrickoepická poéma Narspi z roku 1908 pojednávajúca o tragickom osude utláčanej Čuvašky.[1] Dielo bolo preložené do viacerých svetových jazykov a dočkalo sa aj operného spracovania na doskách Čuvašského štátneho divadla opery a baletu.[2]