Konkávna funkcia
Spojitá konkávna funkcia na intervale , je význačná tým, že jej graf leží pod každou jej zostrojenou dotyčnicou. Jednoduchou a názornou pomôckou môže byť predstava grafu konkávnej funkcie na ako šálky, do ktorej nemožno naliať kávu, pretože sa vždy vyleje. Opačný prípad tvorí konvexná funkcia. Samotná definícia je analyticky odvodená z vlastností funkčných hodnôt konkávnej funkcie vzhľadom na spojnicu krajných bodov intervalu konkávnosti. Možno povedať, že funkčné hodnoty konkávnej funkcie sú na intervale konkávnosti vždy nad spojnicou spomínaných krajných bodov.
Definícia
Definíciu konkávnosti funkcie možno rozdeliť na definíciu konkávnosti funkcie a špeciálneho prípadu – rýdzej konkávnosti funkcie. Väčšinu elementárnych funkcií možno však považovať za rýdzo konkávne respektíve rýdzo konvexné. Príkladom môžu byť polynómy.
Definícia rýdzo konkávnej funkcie
Nech f je funkcia spojitá na intervale . Potom hovoríme, že funkcia f je na intervale rýdzo konkávna práve vtedy, keď existuje číslo s vlastnosťou
Definícia konkávnej funkcie
Nech f je funkcia spojitá na intervale . Potom hovoríme, že funkcia f je na intervale konkávna práve vtedy, keď existuje číslo s vlastnosťou
Intervaly konkávnosti
Pri hľadaní intervalov, na ktorých je funkcia konkávna sa postupuje použitím druhej derivácie funkcie. Intervaly konvexnosti a konkávnosti funkcie delia inflexné body. V týchto bodoch funkcia mení zakrivenie. Funkcia je preto rýdzo konkávna na intervale, kde . Analogicky sa odvodí pravidlo pre interval konkávnej funkcie . Daná derivácia musí existovať. To, že funkcia je diferencovateľná nevyplýva priamo z podmienky spojitosti skúmanej funkcie, preto treba pridať podmienku diferencovateľnosti.