Kollárovo námestie (Bratislava)

Mierne klesajúce Kollárovo námestie sa nachádza v Starom Meste, severovýchodne od historického jadra Bratislavy. Zo severozápadu je ohraničené administratívnym komplexom Park One, resp. Námestím 1. mája, zo severovýchodu Jánskou ulicou a z juhovýchodu niekdajšími Hurbanovými kasárňami. Ústia doň ulice Živnostenská, Obchodná, Mariánska, Mickiewiczova a Radlinského. Námestie má približne 200 metrov na dĺžku a 70 až 80 metrov na šírku.

Námestie vzniklo výstavbou v priestore, ktorý sa kedysi nachádzal až za vonkajším mestským opevnením (palisádami), pri Krásnoveskej bráne. Do 18. storočia slúžil na obranu mesta, preto nemohol byť zastavaný. Jedinou budovou, ktorá tu stála už v 17. storočí, bol zájazdový hostinec Zlatý orol. V roku 1717 sa ešte spomína vodná priekopa za palisádami, no v roku 1725 sem už bol presunutý obilný trh z dnešného Nám. SNP. Najneskôr v roku 1789 tu stáli už aj trhové stánky. Najväčší rozkvet námestie zažilo v 19. storočí. Roku 1836 sa spomína nová regulácia a dláždenie, 1840 bola zriadená mestská váha, kde sa vážilo seno[4], 1842 vybudovanie novej budovy váhy a vinárne, 1864 obchod s múkou, 1866 piváreň, 1880 hostinec Mýtnik. V tomto čase sa na námestí konali pravidelné týždenné trhy so senom, obilím a slamou. V roku 1894 boli zavedené vodovodné hydranty a roku 1903 bol vybudovaný ľudový kúpeľ na rohu Kollárovho nám. a Obchodnej, ktorý stojí dodnes. Po vzniku 1. ČSR bol na mieste bývalej mestskej váhy a zvyšku hradieb postavený mohutný Živnostenský dom podľa projektu architekta Klementa Šilingera, ktorý si prišiel obzrieť aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. [5] Elektrifikované bolo námestie až v roku 1930 a trh bol premiestnený pred Blumentálsky kostol. [6][3]

Kollárovo námestie ponúkalo širokú paletu občianskej vybavenosti. Sídlila tu filiálka Bratislavskej všeobecnej banky, lekáreň K anjelovi, kaviareň Alžbetka, kino Alfa (1946 premenené na divadlo Nová scéna) a kaviareň Olympia v Živnodome. Svoje sídlo tu malo aj viacero robotníckych spolkov, ako Spoločenstvo bratislavských pekárov, Družstvo československých knihárov či Krajinský zväz mäsiarov a údenárov. [3] Juhovýchodnú stranu námestia zaberali Honvédske kasárne, ktoré boli po páde monarchie premenované na Hurbanove.

Najväčšou zmenou však prešlo námestie počas socializmu. V roku 1951 bola na blízkej Jánskej ulici dokončená budova FCHPT STU (vtedy Chemicko-technologická fakulta SVŠT) od Vladimíra Karfíka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola zbúraná celá severovýchodná zástavba, tvorená meštianskymi domami z 18. a 19. stor., čím sa námestie rozšírilo až po budovu CHTF SVŠT a nadobudlo dnešnú veľkosť.[6] Na mieste domov bol vysadený park. Poslednou stavbou, ktorá na námestí pribudla, je administratívny komplex Park One z rokov 2006-2007.

Dnešné Kollárovo námestie je v prvom rade dopravným uzlom a súčasťou frekventovaného ťahu zo Starého Mesta do východných častí Bratislavy. Park na námestí je v zlom stave a celková kvalita verejných priestorov je nízka. Existujú však plány na rekonštrukciu a utlmenie dopravy, ktoré v roku 2019 predstavil urbanista Igor Marko, a takisto plány na premenu dnes takmer nevyužívaných Hurbanových kasární na kultúrne centrum od architektonickej kancelárie Architekti Šebo Lichý.

• Kollárovo námestie
  • Autobusy: 31, 39, 80, 94
  • Nočné autobusy: N53, N55, N61, N70
  • Trolejbusy: 207, 208, 212
  • Nočné trolejbusy: N72
• Vysoká
  • Električky: (5, 7, 8 - momentálne nepremáva), 1, 9
• Prezidentská záhrada
  • Trolejbusy: 203
  • Nočné trolejbusy: N44

• Palác Klobušických (nazývaný Alžbetka) [7]
• Hurbanove kasárne
• neorenesančná budova niekdajších ľudových kúpeľov z roku 1903[8]
• Živnostenský dom s divadlom Nová scéna z roku 1928 od Klementa Šilingera
• administratívny komplex Park One z roku 2007
• budova FCHPT STU z roku 1951 od Vladimíra Karfíka

1. nepárne čísla 15 – 19; párne čísla 16 – 20[1]
2. čísla 9 a 10[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kollárovo námestie (Bratislava)

• Kollárovo námestie na mape Bratislavy