Kolégium Emericanum
Kolégium Emericanum je názov niekdajšej školy, postavenej v renesančnom slohu na Kapitulskej ulici v Bratislave, v jej historickej zóne.
Kolégium Emericanum | |||
kultúrna pamiatka | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Bratislavský kraj | ||
Okres | Bratislava I | ||
Mesto | Bratislava | ||
Mestská časť | Staré Mesto | ||
Súradnice | 48°08′35″S 17°06′18″V | ||
Poloha v rámci Bratislavy
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 101-67/0 |
V roku 1637 sa ostrihomským arcibiskupom stal Imrich Lósy (okolo 1580 - 1642), pochádzajúci zo západomaďarského mesta Nagylózs. Horlivý zástanca protireformácie a dôsledný pokračovateľ duchovného diela arcibiskupa Petra Pázmaňa sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj kultúry a cirkevného školstva v Hornom Uhorsku. Z jeho iniciatívy bol v Bratislave založený seminár, ktorý vo svojom názve niesol meno svojho zakladateľa - Colegium Emericanum. Zasvätený bol arcibiskupovmu osobnému patrónovi svätému Imrichovi. Poslaním seminára bolo vzdelávanie a príprava laických kňazov Ostrihomskej arcidiecézy na svoje duchovné povolanie.
Štúdium na kolégiu absolvovali viacerí významní kultúrni predstavitelia, napr. básnik Ján Hollý či neskorší ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay.
Budovu školy v renesančnom slohu postavili v rokoch 1641 - 1642 na mieste niekdajšieho stredovekého domu. Vypracovaním projektu poveril rímskeho jezuitského architekta Giacoma Ravu a jeho syna Giovanniho.
Trojposchodová budova na obdĺžnikovom pôdoryse sa svojím jednoduchým priečelím otvára do Kapitulskej ulice. Budova je bez výraznejších architektonických či ozdobných prvkov. Z architektonického hľadiska zaujme predovšetkým mohutný portál vpravo. V hornej časti je ozdobený plastickým biskupským erbom arcibiskupa Imricha Lósyho. Pod horizontálnou portálovou rímsou je výrazný nápis s datovaním: SEMINARIVM S. EMERICI DVCIS MDCXLI (Seminár svätého Imricha kniežaťa 1641). Nárožia budovy zdobí plastická bosáž.
Budova Kolégia je významnou pamiatkou nielen z architektonického pohľadu ale aj ako dôležitý svedok duchovno-umeleckého rozvoja Bratislavy v 17. storočí. Spolu s neďaleko stojacou Katedrálou svätého Martina, budovou Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty a cez ulicu ležiacim Jezuitským kolégiom tvorí súbor významných pamiatok duchovného charakteru historickej zóny Bratislavy.
Zdroje
- J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6
- Pamätníci histórie - dostupné online