Kodikológia

Kodikológia skúma kodexy ako jedinečné objekty a zisťuje ich vznik a funkciu v spoločnosti. Sleduje vnútorné premeny a osudy literárnych rukopisov aj ako súčasti určitých celkov, najmä skriptórií a knižníc. Zaoberá sa aj problémami penetrácie (putovaním rukopisov), teda obchodom s rukopisnými kódexami, dejinami stredovekých knižníc a v novoveku vývojom rukopisných oddelení knižníc. Kódex slúžil na uchovávanie a odovzdávanie společensky zaujímavých informácií, zapísaných v určitej forme.

Kodikológia je veľkým prínosom najmä pre historiografiu stredoveku. Kodikológiu využívajú aj dejiny hudby. Termín kódex pôvodně označoval zväzok voskových dostičiek či zvitok papyrusu. Názov bol prenesený na mnoholistovú knihu, do 13. storočia pergamenovú, neskôr papierovú.

Kodikológia vznikla až v polovici 20. storočia vo Francúzsku. Za zakladateľa sa považuje Alain Dain. Kodikológia teda študuje rukopisy, ktoré neboli vedené ako úradné knihy, a ktorých pôvodné spísanie a neskoršie opisy sledovali literárne, vedecké či dokumentačné ciele. Kodikológia má predovšetkým antické či stredoveké objekty výskumu, lebo rukopisná kniha sa vyskytovala do vynálezu kníhtlače (v pol. 15. storočia – Johannes Gutenberg). Na ňu potom nadväzuje knihoveda (zaoberá sa tlačenými knihami) a bibliológia (náuka o knihe vôbec).

Funkcia rukopisu sa menila podľa držby kódexu. Rozlišuje sa primárna (pôvodná) funkcia a sekundárna (druhotná) funkcia – tých môže byť viac. Podľa primárnej funkcie delíme kódexy na 4 skupiny:

1. liturgické a náboženské rukopisy,
2. študijné rukopisy, teda odborné a vedecké rukopisy a školské učebnice,
3. neštudijné rukopisy, teda beletria, poézia a vôbec rukopisy vzniknuté ako zábavné čítanie bez konkrétneho odborného cieľa,
4. reprezentačné a bibliofilské rukopisy, teda všetky honosne vyzdobené rukopisy bez ohľadu na obsah, lebo krásne knihy mohli obsahovať náboženské, študijné aj neštudijné témy.

Súčasťou výskumu kodikológie sú aj ďalšie osudy kódexov po ich vzniku, čiže obchod s rukopismi a dejiny kódexových knižníc, teda tak knižníc inštitucionálnych (cirkevnych a svetských), ako aj knižníc individuálnych, súkromných. Dejiny knižníc všeobecne tvoria súčasť bibliografie.

Najreprezentatívnejším dielom bola publikácia A. Güntherovej-Mayerovej a J. Mišianika ₃ ktorá sprístupňovala výtvarnú a literárnu hodnotu kódexov z archívov, múzeí a knižníc. Vzácnu zbierku orientálnych rukopisov z Univerzitnej knižnice v Bratislave sprístupnili K. Petráček, J. Blaškovič a R. Veselý ₄. Dôležitý rukopis z mestského práva na Slovensku analyzoval K. Rebro ₅. Právny kódex spomedzi bratislavských rukopisov skúmal český historik J. Kejř ₆. Zo zbierok Matice slovenskej vzácny poklad stredovekej spisby sprístupnil A. A. Baník ₇. Významným prínosom do kodikológie je príspevok P. Ratkoša o Prayovom kódexe ₈. V rámci HÚ SAV sa v druhej polovici 60. rokov kodikológii venoval J. Sopko. Závažným kodikologickým problémom – stredovekými knižnicami sa zaoberal príspevok J. Kuzmíka ₉ v zborníku Humanizmus a renesancia na Slovensku pod názvom Knižnice na Slovensku v 15. a 16. storočí ₁₀

1. HÚŠČAVA, A. : K problému pôvodu Jána Literáta z Madočian. HSl 3-4., 1945-46, 120-146.
2. LEHOTSKÁ, D. : Pomocné vedy historické v rokoch 1960 – 1975. Ich vývin, hodnotenie, perspektívy. In: Historický časopis, roč. 24, 1976, č. 1-2, s. 112-113.
3. GÜNTHEROVÁ, A. – MIŠIANIK, J. : Stredoveká knižná maľba na Slovensku. Bratislava 1961, 197 s.
4. Arabské, turecké a perzské rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave. (Paralel. tit. nem.) Za red. Jozefa Blaškoviča nap. Karel Petráček, Jozef Blaškovič a Rudolf Veselý, Bratislava 1961, 550 s.
5. REBRO, K. : Summa legum Raimundi v mestskom práve na Slovensku. Sb FFUK-Historica 15, 1964, 155-170.
6. KEJŘ, J. : Bratislavský rukopis Dekrétu Gratianova. PrŠt 8, 1960, 264-294.
7. BANÍK, A. A. : Podolínský rukopis stredovekých latinských legiend o sv. Prokopovi, sv. Václavovi a sv. Vítovi. LitA 1964, 9-26.
8. Slovenská archivistika, roč. 1, 1966.