Klavírny koncert č. 5 (Saint-Saëns)

Klavírny koncert č. 5 F-dur "Egyptský", Op. 105 je dielo francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa.

Dielo uzatvára rad klavírnych koncertov skladateľa a slávneho klavírneho virtuóza. Saint-Saëns, ktorý bol jeho súčasníkmi počas vrcholného obdobia tvorby považovaný za najväčšieho francúzskeho skladateľa, koncert skomponoval v roku 1896 na jednej zo svojich zimných dovoleniek v egyptskom Luxore. Hoci koncert kvôli miestu vzniku dostal prívlastok "Egyptský", skladateľ v ňom využil nielen dojmy z dovolenky v Luxore, ale zážitky a hudobné vnemy, ktoré nazbieral na všetkých svojich exotických výletoch, napríklad v Brazílii alebo na Srí Lanke. Saint-Saëns sa vyjadril, že jeho koncert zoberie poslucháčov "na cestu na východ, a vo Fis-dur pasáži dokonca na Ďaleký východ." V koncerte skutočne počuť exotické vplyvy ale dielo je v prvom rade francúzske, grandiózne a elegantné. Po ambicióznom druhom klavírnom koncerte a zamyslenom štvrtom cítiť v tomto diele akési skladateľovo uvoľnenie. Klavírne sólo je až klasicisticky distingvované a priezračné, a poukazuje na skladateľovu lásku k Mozartovým koncertom. Podobne transparentný je aj orchestrálny part. Napriek tomu, že sa skladateľ celý život snažil tvoriť "závažné diela" v duchu nemeckej tradície, v tomto prípade znovu využil to, čo mu šlo predsa len najlepšie – odľahčený hudobný štýl, ktorý v mnohom inšpiroval aj Ravela pri komponovaní jeho klavírneho koncertu G-dur. Svoj posledný koncert skladateľ venoval klaviristovi Louisovi Diemérovi, ale na premiére v roku 1896 ho odohral sám. Išlo o jubilejný koncert, ktorý sa konal pri príležitosti výročia slávneho Saint-Saënsovho sólového debutu, ktorý mal ako zázračné dieťa v jeho desiatich rokoch. Dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom poslucháčov i kritikov.

Koncert začína krátkym orchestrálnym úvodom po ktorom klavír predvedie decentnú a nákazlivú hlavnú tému, len striedmo harmonizovanú. Tému následne hrá orchester, ktorý klavír doprevádza jednoriadkovým staccatom. Keď téma doznie, klavír vzostupným behom plynule prepojí hlavnú tému s vedľajšou, ktorá zaznie v podaní orchestra. V ďalšom úseku vety klavír postupne strieda motívy odvodené od hlavnej a vedľajšej témy. Sonátová forma je tu využita len čiastočne. Repríza oboch tém prichádza pomerne skoro a prechádza akoby do ďalšieho prevedenia, prevažne lyrického charakteru. Záver vety je prenechaný zasnenej klavírnej melódii pripominajúcej pasáže Griegovho koncertu, po ktorej vetu definitívne uzatvára krátka a jemná kóda. Druhá veta začína netypicky pomerne búrlivo, postupne však prechádza do uvoľnenej nálady. Do vety skladateľ zakomponoval melódiu núbijskej ľúbostnej piesne, ktorú počul v Egypte. Exotické prvky sú najviac počuteľne práve v tejto vete. Dielo, ktoré Saint-Saëns prirovnal k plavbe na výletnej lodi, uzatvára tretia veta. Začína pulzujúcim klavírnym sólom, ktoré od basových tónov prechádza až k hlavnej téme, ktorá má doraz na párnych dobách a prekvapujúco pripomína ragtime (hoci ide o náhodnú podobnosť, ragtime začal vznikať v USA až začiatkom 20. storočia). Klavírny part je veľmi priezračný a brilantný, rýchlymi kaskádami strieda a dopĺňa orchestrálne pasáže. Krátko pred záverom fanfárová fráza s využitím tympanov signalizuje, že loď sa blíži do cieľa. Klavír sa vyrúti s technicky náročnou kódou prechádzajúcou takmer celou klaviatúrou, po ktorej orchester spolu so sólovým nástrojom myšlienkovo nekomplikované dielo triumfálne uzavrie.

Piaty klavírny koncert patrí spolu s druhým medzi Saint-Saënsove najznámejšie diela. Napriek tomu, že jeho koncerty sú klaviristicky i poslucháčsky vďačné, v koncertných sálach sa uvádzajú zriedkovo. Zostali v tieni myšlienkovo bohatších romantických koncertov.