Kláštor Chotěšov

Kláštor Chotěšov je bývalý kláštor premonštrátok v Chotěšove v okrese Plzeň-juh, ktorý bol v 13. storočí založený na vyvýšenom mieste nad riekou Radbuzou. Komplex, ktorý je jednou z radu dominánt plzenského kraja, sa nachádza 15 km od Plzne a je dobre dostupný z diaľnice D5 na Rozvadov.

Kláštor Chotěšov

V roku 2010 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny
Freska znázorňujúca legendu o založení

Ženský kláštor založil medzi rokmi 1202 - 1210 blahoslavený Hroznata na žiadosť svojej sestry. Presunula sa sem časť sestier premonštrátiek z kláštora v Doksanoch. Po smrti Přemysla Otakara II. v roku 1278 bol kláštor i s kostolom v tom istom roku vyplienený. Po oprave bol kostol v roku 1282 znovu vysvätený.[1]

Za vlády Karola IV. bol opravený konvent a kláštor zažíval rozkvet - v jeho držbe bolo napríklad 56 dedín a mestá Stod, Holýšov a Dobřany.

Na začiatku husitských vojen došlo k ďalšiemu búraniu a vypáleniu kláštora. Následná obnova trvala až do roku 1490.

V rokoch 1271 - 1339 získal chotěšovský konvent v litoměřickej diecéze hospodársky veľmi výnosný majetok, ktorého jadrom sa stali Encovany na Litoměřicku. Hoci chotěšovský kláštor tento majetok často zastavoval a od husitských vojen až do roku 1498 bol statok dlhodobo zastavený, zostal v jeho držbe až do roku 1563. V Encovanoch vzniklo po roku 1511 dokonca letné sídlo chotěšovských premonštrátiek. V roku 1533 však strahovský opát Jan zistil pri vizitácii taký pokles disciplíny, že po márnych pokusoch zaviesť opäť disciplínu požiadal tepelský opát, priamy nadriadený chotěšovského konventu, priamo kráľa o zakročenie. Po ukončení vyšetrovania nariadil kráľ Ferdinand I. Encovany v roku 1543 zastaviť a v roku 1563 predať. Tak zanikol majetok tohto kláštora na území litoměřickej diecézy.

V období vrcholného baroka bola v roku 1756 dokončená štvorkrídlová budova konventu, zrejme podľa projektu Jakuba Augustona.[1]

22. marca 1782 cisár Jozef II. kláštor zrušil. Rádové sestry dostali rentu a museli sa vysťahovať. Kláštor aj so svojimi majetkami bol následne odovzdaný do správy náboženského fondu.

V roku 1822 kúpil Chotěšov i s panstvom od náboženského fondu knieža Karel Alexander von Thurn und Taxis z Regensburgu.

V roku 1878 bola budova konventu prenajatá sestrám saleziánkam vypovedaným z Porýnia. Sestry obnovili kláštornú komunitu a otvorili penzióny na výchovu dievčat.

V roku 1925 bol v rámci zákonov o pozemkovej reforme majetok Thurn-Taxisom skonfiškovaný a zostali im len kláštorné budovy.

Za druhej svetovej vojny bol v kláštore zriadený ženský starobinec, ktorý dostali sestry na starosť.

V roku 1950 pripadol kláštor armáde, ktorá ho užívala až do roku 1973. V tej dobe došlo k úplnej devastácii celého areálu kláštora. Časť svojej základnej vojenskej služby si tu od roku 1963 odslúžil aj pesničkár Karel Kryl.[2] V roku 1968 sa tu natáčali niektoré scény filmu Žert.[3]

Referencie
  1. Poche, Emanuel, a kol. Umělecké památky Čech 1. 1. vyd. Praha: Academia, 1977. 643 s. bez ISBN
  2. KLIMT, Vojtěch: Akorát že mi zabili tátu. Příběh Karla Kryla. Třetí, přepracované a doplněné vydání. Galén 2010: s. 46. ISBN 978-80-7262-649-6
  3. HÁJEK, Štěpán, PLZÁK, Michal: O něco svobodnější, rozhovor s Milošem Rejchrtem. Kalich 2002: s. 49.

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klášter Chotěšov na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.